Farský kostol sv. Jakuba, dnešné Svätoplukovo námestie
Približne v týchto miestach dnešného Svätoplukovho námestia stál od stredoveku farský kostol sv. Jakuba Staršieho, pričom po prvýkrát sa spomína v roku 1232. Kostoly, zasvätené sv. Jakubovi, často ležali na pútnických trasách do Santiaga de Compostela, keďže sa už v stredoveku verilo, že tam je svätec pochovaný. História ani podoba kostola zatiaľ nie sú celkom jasné. Podľa kanonických vizitácií mal mať kostol od istého času krížový pôdorys. Na najstarších zachovaných vyobrazeniach mesta zo 17. a 18. storočia bol zachytený v podobe, ktorá zrejme nie celkom zodpovedala skutočnému vzhľadu. Vieme, že po polovici 18. storočia došlo k obnove kostola vďaka Antonovi Grasalkovičovi. Aj jeho vynovenú podobu však unikátna fotografia z 19. storočia zachytáva už len čiastočne, pretože po požiari Dolného mesta vyhorený a už predtým staticky vážne narušený farský kostol v roku 1786 zbúrali a ponechali stáť len vežu. Pri búraní mali byť zachované len podzemné krypty. Vežu, na ktorej sa statické problémy postupne objavili tiež, zbúrali až v roku 1880. Kríž z jej vrcholu je dodnes osadený nad jaskyňou sv. Svorada na Zobore. Na mieste dodnes nebol realizovaný archeologický výskum zameraný na odhalenie a preskúmanie pozostatkov kostola, ktorý by mohol odpovedať na mnohé otvorené otázky.
Synagóga ortodoxných, pôvodne Ulica pri synagóge, dnešné Párovce
Synagógu ortodoxných, zachytenú na fotografii uprostred, postavili v Párovciach v roku 1818 v klasicistickom štýle. V roku 1903 bola upravená podľa projektu architekta Leopolda Baumhorna. Baumhorn o niekoľko rokov navrhol aj druhú nitriansku synagógu, pre neológov, ktorá dodnes stojí na pešej zóne. Hlavný modlitebný priestor bol zaklenutý rozmernou korýtkovou klenbou, posadenou na rady mohutných pilierov empory pre ženy, tzv. ezrat hašim, ktorá ho vymedzovala z troch strán. Priestor presvetľovali veľké poloblúkovo ukončené okná. Celý interiér bol bohato vyzdobený dekoratívnou nástennou maľbou. Synagóga mala k juhozápadnej fasáde pristavanú vežu s manzardovou strechou. Pred hlavným vchodom do synagógy, ktorý sa nachádzal uprostred juhovýchodnej fasády, otočenej k Párovskej ulici, bolo malé vyvýšené kryté závetrie, prístupné dvoma schodiskami. Po vysťahovaní židov počas vojnovej Slovenskej republiky zostala opustená. Podľa správ ju značne poškodili vojnové udalosti. V roku 1948 národný výbor žiadal súhlas na jej zbúranie od Povereníctva školstva a osvety, ktorý ho aj udelil, a tým spečatil jej osud. Synagóga ortodoxných stála približne 120 metrov juhozápadnejšie od Kostola sv. Štefana, kráľa, v jednej z bočných uličiek napojených na Párovskú.
Mestské divadlo, dnešné Svätoplukovo námestie
Nitrianska župa požiadala uhorského architekta Adolfa Voytu, aby pre nitriansky divadelný súbor, založený už v roku 1878, naprojektoval divadlo s profesionálnou scénou. Architekt nakoniec župe ponúkol upravený projekt neoklasicistického divadla, ktoré v roku 1881 vytvoril pre svoje rodné mesto Pápa. V Nitre ho v rokoch 1882 – 1883 zrealizovala stavebná firma Graf és Feszty. Pozdĺžnu hmotu tzv. skriňového divadla pretínal prevýšený priečny architektonický objem s obslužným priestorom nad javiskom, tzv. komínom, zastrešený nízkou sedlovou strechou. Hlavnému priečeliu, obrátenému do námestia, dominoval mohutný portikus s klasickým trojuholníkovým tympanónom, nasadeným na preklad nesený štyrmi mohutnými piliermi. O interiéri divadla, žiaľ, vypovedá len zopár dochovaných archívnych materiálov. V roku 1920 vypracoval architekt Klement Šilinger adaptáciu priestoru aj na premietanie filmov a v roku 1939 prešlo divadlo poslednou výraznejšou modernizáciou a menšou prestavbou. Jeho osud definitívne spečatilo bombardovanie Nitry 26. marca 1945. Poškodená budova bola po vojne asanovaná. V týchto miestach stojí dnešné Divadlo
Andreja Bagara v Nitre.
