An interactive visual exhibition, whose aim is to make visible the forgotten works of art, sculptures and buildings located in the public spaces of Nitra, with the help of the mark This is art, too. #memory #art

 Authors: Association Divadelna Nitra, Juraj Novák and Richard E. Pročka

The fourth year of the This is art, too project reacts to this year’s theme of the International Theatre Festival Divadelna Nitra, #fundamentals – the search for values, and selects a number of derelict architectonic works in Nitra that allow us to raise questions about the foundations of our own lives.

Architecture and artworks can embody the fundaments of human existence. While such fundaments may persist for ages, architecture and artworks as their bearers have a limited lifespan, if human beings allow it. This is why those artworks that still exists demand our protection; and those that have been destroyed in the course of history should at least be remembered. Remembering an artwork that someone once created here with his or her own hands often breathes new life into the reasons for its conception, the motivation of the author, its function/purpose and thus recalls the fundamental principles of our culture, formed by our ancestors over the centuries. This is why in 2017 the label This is art, too marks out those architectural works that were once important elements of the city of Nitra:

  1. The ancient Parish Church of St. Jacob the Elder, the heart of the city and doubtless a great architectural and artistic jewel, which once stood on what is currently Svätopluk Square and whose earliest mention dates to 1232.
  2. The Orthodox Synagogue that was built in the district of Párovce in 1818 in Classical style, which quietly fell, damaged by war and plundered by the people, even before the city district was razed.
  3. The City Theatre, which was built in 1882 – 1883 on what is currently Svätopluk Square and whose fate was sealed by an air raid on Nitra on March 26, 1945.

Our task today is to remember these works as more than just material features in the city’s history, but as the disappeared media of important immaterial values – as representative of the fundamental values of religious, cultural and mutual social coexistence. Especially in the age we live in.

In 2014 – 2016, Association Divadelna Nitra marked out 24 works of art within the city. The wood pallet sign with its characteristic banner can be found in front of the listed objects every year, from spring to fall. The public has an opportunity to propose other artworks to be marked, and the Association offers this project as an original format to other cities across Slovakia.

.

The ancient Parish Church of St. Jacob the Elder, the heart of the city and doubtless a great architectural and artistic jewel, which once stood on what is currently Svätopluk Square and whose earliest mention dates to 1232.
Farský kostol sv. Jakuba, dnešné Svätoplukovo námestie
Približne v týchto miestach dnešného Svätoplukovho námestia stál od stredoveku farský kostol sv. Jakuba Staršieho, pričom po prvýkrát sa spomína v roku 1232. Kostoly, zasvätené sv. Jakubovi, často ležali na pútnických trasách do Santiaga de Compostela, keďže sa už v stredoveku verilo, že tam je svätec pochovaný. História ani podoba kostola zatiaľ nie sú celkom jasné. Podľa kanonických vizitácií mal mať kostol od istého času krížový pôdorys. Na najstarších zachovaných vyobrazeniach mesta zo 17. a 18. storočia bol zachytený v podobe, ktorá zrejme nie celkom zodpovedala skutočnému vzhľadu. Vieme, že po polovici 18. storočia došlo k obnove kostola vďaka Antonovi Grasalkovičovi. Aj jeho vynovenú podobu však unikátna fotografia z 19. storočia zachytáva už len čiastočne, pretože po požiari Dolného mesta vyhorený a už predtým staticky vážne narušený farský kostol v roku 1786 zbúrali a ponechali stáť len vežu. Pri búraní mali byť zachované len podzemné krypty. Vežu, na ktorej sa statické problémy postupne objavili tiež, zbúrali až v roku 1880. Kríž z jej vrcholu je dodnes osadený nad jaskyňou sv. Svorada na Zobore. Na mieste dodnes nebol realizovaný archeologický výskum zameraný na odhalenie a preskúmanie pozostatkov kostola, ktorý by mohol odpovedať na mnohé otvorené otázky.

The Orthodox Synagogue that was built in the district of Párovce in 1818 in Classical style, which quietly fell, damaged by war and plundered by the people, even before the city district was razed.

Synagóga ortodoxných, pôvodne Ulica pri synagóge, dnešné Párovce
Synagógu ortodoxných, zachytenú na fotografii uprostred, postavili v Párovciach v roku 1818 v klasicistickom štýle. V roku 1903 bola upravená podľa projektu architekta Leopolda Baumhorna. Baumhorn o niekoľko rokov navrhol aj druhú nitriansku synagógu, pre neológov, ktorá dodnes stojí na pešej zóne. Hlavný modlitebný priestor bol zaklenutý rozmernou korýtkovou klenbou, posadenou na rady mohutných pilierov empory pre ženy, tzv. ezrat hašim, ktorá ho vymedzovala z troch strán. Priestor presvetľovali veľké poloblúkovo ukončené okná. Celý interiér bol bohato vyzdobený dekoratívnou nástennou maľbou. Synagóga mala k juhozápadnej fasáde pristavanú vežu s manzardovou strechou. Pred hlavným vchodom do synagógy, ktorý sa nachádzal uprostred juhovýchodnej fasády, otočenej k Párovskej ulici, bolo malé vyvýšené kryté závetrie, prístupné dvoma schodiskami. Po vysťahovaní židov počas vojnovej Slovenskej republiky zostala opustená. Podľa správ ju značne poškodili vojnové udalosti. V roku 1948 národný výbor žiadal súhlas na jej zbúranie od Povereníctva školstva a osvety, ktorý ho aj udelil, a tým spečatil jej osud.  Synagóga ortodoxných stála približne 120 metrov juhozápadnejšie od Kostola sv. Štefana, kráľa, v jednej z bočných uličiek napojených na Párovskú.
The City Theatre, which was built in 1882 – 1883 on what is currently Svätopluk Square and whose fate was sealed by an air raid on Nitra on March 26, 1945
Mestské divadlo, dnešné Svätoplukovo námestie
Nitrianska župa požiadala uhorského architekta Adolfa Voytu, aby pre nitriansky divadelný súbor, založený už v roku 1878,  naprojektoval divadlo s profesionálnou scénou. Architekt nakoniec župe ponúkol upravený projekt neoklasicistického divadla, ktoré v roku 1881 vytvoril pre svoje rodné mesto Pápa. V Nitre ho v rokoch 1882 – 1883 zrealizovala stavebná firma Graf és Feszty. Pozdĺžnu hmotu tzv. skriňového divadla pretínal prevýšený priečny architektonický objem s obslužným priestorom nad javiskom, tzv. komínom, zastrešený nízkou sedlovou strechou. Hlavnému priečeliu, obrátenému do námestia, dominoval mohutný portikus s klasickým trojuholníkovým tympanónom, nasadeným na preklad nesený štyrmi mohutnými piliermi. O interiéri divadla, žiaľ, vypovedá len zopár dochovaných archívnych materiálov. V roku 1920 vypracoval architekt Klement Šilinger adaptáciu priestoru aj na premietanie filmov a v roku 1939 prešlo divadlo poslednou výraznejšou modernizáciou a menšou prestavbou. Jeho osud definitívne spečatilo bombardovanie Nitry 26. marca 1945. Poškodená budova bola po vojne asanovaná. V týchto miestach stojí dnešné Divadlo

Andreja Bagara v Nitre.

 

Download

Map of labelled works of the project This Is Art, Too, 2014 – 2019