Komedia česká o bohatci a Lazarovi

Komedia česká o bohatci a Lazarovi je renesančná moralita Pavla Kyrmezera, napísaná v biblickej češtine pred vyše 450 rokmi. Napriek tomu, že sa na profesionálnom javisku objavila až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, má pomerne bohatú inscenačnú tradíciu. Prvou a zároveň prelomovou inscenáciou Kyrmezerovej hry bolo naštudovanie Eduarda Žlábka a Milana Sládka so študentmi VŠMU v roku 1964. Svoj talent v nej ukázali príslušníci nádejnej mladej hereckej generácie – Marián Labuda, Stano Dančiak, Karol Čálik, Pavol Mikulík, Ľubo Roman, Ida Rapaičová či Oľga Šalagová –, mená, ktoré sa odvtedy mnohokrát zapísali do divadelných dejín. Inscenácia, ktorá nadväzovala na burianovskú tradíciu štylizovaného ľudového divadla, ako s ním v tridsiatych rokoch 20. storočia pracoval režisér E. F. Burian, mala úspech aj na festivale v Nemecku. Kritika vtedy zvlášť oceňovala jej dramaturgickú objavnosť a odvahu tvorcov siahnuť po dosiaľ neinscenovanom archaickom texte.

V martinskom divadle hru inscenoval už v sezóne 1995/1996 režisér Matúš Oľha. Aj „divoké“ deväťdesiate roky boli dobrou pôdou na oživenie podobenstva o človeku, ktorý verí, že vďaka bohatstvu smie všetko, Oľha však podľa ohlasov kritiky akcentoval skôr rozprávkovosť príbehu, hravú divadelnosť a posolstvo lásky.

Najnovšia interpretácia režiséra a zároveň umeleckého šéfa SKD Martin Lukáša Brutovského je značne ostrejšia. Tento „biblický revival“ demaskuje a pranieruje pýchu a egoizmus tých, ktorí si myslia, že peniaze im dávajú všetku moc sveta, a implicitne poukazuje na sociálnu nerovnosť ako jeden z najpálčivejších problémov moderného globálneho kapitalizmu. Či už sú dnešným „bohatcom“ niektoré politické elity, celebrity zo šoubiznisu, alebo oligarchická smotánka a či si za Lazara dosadíme migranta, alebo chudobného človeka z hladovej doliny, v hodine smrti si budú všetci rovní. Mnohí sa však správajú tak, akoby sa ich to netýkalo. Táto pointa nadobudla v martinskej inscenácii aktuálnu naliehavosť, a to napriek tomu, že tvorcovia nechali text zaznieť v pôvodnej jazykovej verzii.

Scénograf Juraj Kuchárek s kostýmovou výtvarníčkou Alžbetou Kutliakovou inscenáciu príznačne zaodeli do zlatej farby. Využili aj predimenzované dekorácie a obrovské hlavy postáv, ktoré megalomansky túžia po všetkom, čo si môžu kúpiť, a pre ktoré je morálka len bezobsažným pojmom a prekážkou. Brutovský je ako tvorca známy svojou inklináciou ku klasickej dráme a zároveň schopnosťou odhaliť v nej myšlienky aktuálne pre dnešok – aj tentoraz v jeho réžii vzniklo zo všetkých stránok moderné dielo.

Tradične dobre zohratý herecký kolektív martinského divadla podáva vyvážený a sústredený výkon, ktorému dominuje Tomáš Mischura v role samoľúbeho, egoistického boháča, predstaviteľa dnešnej zbohatlíckej smotánky. Vizuálne, zvukovo a hudobne plnokrvná, štylizovaná a originálna inscenácia úderne kritizuje dnešnú konzumnú a materialistickú spoločnosť a kladie nepríjemné otázky súvisiace s nastavením našich hodnôt. O tom, že tvorcovia boli v hľadaní interpretačného kľúča úspešní, svedčí pocit trpkého zahanbenia, ktorý inscenácia v divákovi vyvoláva. Ten nie je nepodobný tomu, keď občas radšej prejdeme na druhú stranu ulice, než by sme sa pristavili pri bezdomovcovi. Kyrmezerov text teda aj po storočiach od jeho napísania stále rezonuje.

Martina Mašlárová

úprava a réžia: Lukáš Brutovský
dramaturgi: Róbert Mankovecký, Miro Dacho
scéna: Juraj Kuchárek
kostýmy: Alžbeta Kutliaková, Juraj Kuchárek
hudba: Lukáš Brutovský, Tomáš Grega
účinkujú: Tomáš Mischura, Daniel Žulčák, Lucia Jašková, Alena Pajtinková, Tomáš Grega, Jaroslav Kysel, Barbora Palčíková, Zuzana Rohoňová

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Fond na podporu umenia, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť, program Európskej únie – Kreatívna Európa

Lukáš Brutovský (1988)
absolvoval štúdium réžie a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ako režisér spolupracoval s mnohými divadlami na Slovensku a v Česku (napr. Parazit v Divadle Andreja Bagara v Nitre, Vlajočky vo vetre v Mestskom divadle Kladno, Polnočná omša v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, Mizantrop vo Švandovom divadle v Prahe). Od roku 2015 pôsobí ako režisér a umelecký šéf v Slovenskom komornom divadle Martin. Venuje sa aj umeleckému prekladu divadelných hier, písaniu divadelných a rozhlasových hier a tvorbe scénickej hudby. Získal niekoľko cien na medzinárodných festivaloch vysokých škôl za réžiu, v roku 2009 1. miesto v súťaži Dráma za dramatický text Na obed a v roku 2014 Cenu Divadelných novín za réžiu inscenácie hry bratov Mrštíkovcov Maryša v brnianskom HaDivadle.

„Pre Brutovského sa stala smerodajnou najmä rola Cresa. Výtvarník Juraj Kuchárek pre neho vytvoril vlastné zrkadlové pódium, z ktorého nezíde počas celej inscenácie. Tento priestor je totiž odrazom jeho nalešteného ega a symbolom jeho nadradenosti nad okolitým svetom. … Cresus je titanom s napoleonskou postavou – drobný vzrastom, nadrozmerný samoľúbosťou. Herec (T. Mischura, pozn. red.) ho s nadhľadom tvaruje ako elitárskeho cynika, ktorý keď menuje svoje statky, každý vysloví s inou intonáciou, očividným pôžitkom a dôrazom na sebaprezentáciu. Záverečné posolstvo inscenácie vyznieva rovnako prvoplánovo mravokárne, ako sa dnes javí aj samotná hra. No martinská ,Komediaʻ napriek tomu dokázala, že je, žiaľ, stále aktuálna.“
(Karol Mišovic, Pravda, 31. 1. 2019)