Ľúbim ťa a dávaj si pozor

Názov Divadla NUDE môže mať viaceré výklady. Nude vo význame nahý korešponduje so spôsobom, akým sa členky (pretože ide z väčšej časti o ženský kolektív) tohto umeleckého telesa obnažujú na javisku – nejde však o fyzickú nahotu, ale o odhaľovanie intímnych zákutí ich vnútra. Hoci ich snahou nie je programovo sa vymedzovať voči interpretačnému divadlu, ich tvorba má blízko k performancii tým, že ich prežívanie na javisku je autentické a vychádza z osobných životných skúseností. NUDE je však zároveň skratka pre Nezávislý útvar divadelnej energie, čo súvisí s ich náturou – režisérka Veronika Malgot, herečka Lýdia Ondrušová a výtvarníčka Laura Štorcelová, ktoré tvoria stabilné jadro súboru, ale aj poetka Mirka Ábelová a herečka Lena Libjaková sú mladé, zdravo drzé a odvážne tvorkyne, ktoré sa bez rozpakov púšťajú do tém bežne považovaných za privátne či príliš banálne.

Ľúbim ťa a dávaj si pozor nadväzuje na dramaturgickú líniu divadla zameranú na rôzne aspekty života ženy. V tomto prípade ide o materstvo, tému, ktorá v súčasnom verejnom diskurze nachádza ozvenu predovšetkým v snahách o legislatívne obmedzenie práva žien slobodne sa rozhodnúť, či a kedy budú matkami. Štyri performerky divákov pozývajú takmer doslova k sebe domov – inscenácia vznikla v site-specific priestore skutočného bratislavského bytu (na Divadelnej Nitre sa štyri samostatné príbehy odohrajú v miestnostiach funkcionalistickej Vily K, nazvanej podľa manželov Kollmannovcov, ktorú pre nich v roku 1934 navrhol architekt Oskar Singer). Každý príbeh odhaľuje ďalšie rozmery témy. Tie sa bežne skloňujú skôr v intímnych debatách či na anonymných materských fórach – nemožnosť otehotnieť, neplánované rodičovstvo, popôrodná depresia či život slobodnej matky. Sympatické je, že tvorkyne materstvo či rodičovstvo neidealizujú a neromantizujú, ale prostredníctvom vlastnej či sprostredkovanej skúsenosti bežnej ženy podávajú silné úprimné výpovede o tom, čo všetko so sebou tehotenstvo, pôrod, šestonedelie či výchova prinášajú. Každý príbeh pritom ponúka aj iný druh umeleckej výpovede, a hoci hlavnú úlohu hrá v každom z nich slovo, je zaujímavé pozorovať, akými rozličnými spôsobmi je sprostredkované. Zapôsobí silnejšie celkom obyčajné čítanie, inscenovanie, zvukovo-obrazová inštalácia či neumelý prejav zachytený metódou verbatim?

Hoci by zrejme bolo zavádzajúce označiť inscenácie Divadla NUDE za feministické, zoskupenie sa ako jedno z mála na Slovensku vedome venuje ženám a ženským témam. Naopak, divácky zážitok, ktorý inscenácia sprostredkuje, rozhodne nie je určený iba údajne nežnejšiemu pohlaviu – skôr naopak.

Martina Mašlárová

réžia a dramaturgia: Veronika Malgot, Lýdia Ondrušová
dramaturgická spolupráca: Marek Godovič
námet, scénografia, kostýmy: Laura Štorcelová
hudba: Gab
účinkujú: Lenka Libjaková, Lýdia Ondrušová, Mirka Ábelová / Michaela Fech, Veronika Malgot / Libuša Bachratá, Gab
snímka: Juraj Zmatek
video: Šima Mullerová
podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Fond na podporu umenia, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť, program Európskej únie – Kreatívna Európa

Lýdia Ondrušová (1992)

vyštudovala bábkarskú tvorbu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Venovala sa tvorbe zábavných videofilmov pre portály fici.sk a vju.sk, v ktorých aj účinkovala. Je spoluzakladateľkou Divadla NUDE. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentárne divadlo a reflektuje v nej vzťahy, generačné výpovede alebo tému ženy v dnešnej spoločnosti. S V. Malgot získali Cenu DOSKY 2015 v kategórii objav roka. Je autorkou blogu A predsa sa nevydala.

Veronika Malgot (1988)

ukončila štúdium réžie a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pracovala ako produkčná v Divadle elledanse a v Štúdiu 12. Vo svojej autorskej tvorbe formálne vystupuje z činohry smerom k fyzickému divadlu, performancii, tancu. Je autorkou blogu inhernature.

Laura Štorcelová (1988)

vyštudovala scénografiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je spoluzakladateľkou Divadla NUDE. Venuje sa divadelnej scénografii a jej presahom najmä do fotografie. Spolupracovala s divadlami na Slovensku, v Česku a v Indonézii, dlhodobo spolupracuje s fotografkou Máriou Švarbovou.

„Je to také divadlo, v ktorom si môžete zobrať stoličku a nosiť ju so sebou, môžete stále stáť alebo stále sedieť na zemi, môžete jesť oblátky a piť vodku z pohára (vážne), môžete sa smiať alebo sa pohybovať, ale hoci toto všetko môžete, nezbavíte sa pocitu, že to nebolo ľahké divadlo. Ani faktu, že materstvo nie je ľahké. Nie je a toto predstavenie to netají.“

(Katarzyna Pilarska, Wasza Słowacja, 9. 5. 2019)