Zelená je tráva

Inscenácia Zelená je tráva hľadá odpoveď na otázku, čo našu rozmaznanú civilizáciu presvedčí o zmene nastaveného diskurzu, pýta sa na vzťah medzi slobodou jednotlivca a jeho zodpovednosťou – za spoločnosť, za budúce generácie, za životné prostredie. Existujú riešenia postupujúcej ekologickej krízy? Budú to súkromné alebo globálne politické stratégie? Do akej miery budeme pri tom ochotní a schopní nasledovať aj „mravný zákon“ a kam sa posunú jeho hranice?

Jedna z mnohých definícií znie: „Mravnosť ukazuje na kvalitu jednotlivca, ktorý sa v posudzovaní a konaní orientuje na dobro, a preto môže rozlišovať dobro a zlo.“ Mravnosť je subjektívna, dobro a zlo sa dajú rôzne interpretovať – najmä vzhľadom na perspektívu času, z ktorej niečomu prisúdime punc dobra či zla. No podľa istých teórií je mravnosť objektívne viazaná na istú dobu, čas, priestor, teda na kultúru, v ktorej existujeme. Dôkazom je primárne Deklarácia ľudských práv z roku 1789, keď už bola spoločnosť pripravená aplikovať humánne princípy aj na fungovanie štátu a práva.

Keď hovoríme o novej mravnosti, možno by bolo dobré začať úvahami o novej spoločnosti, ktorá kreuje novú kultúru. Aká bude – ak bude – nová spoločnosť? Prestane alebo sa, naopak, len začne skutočný boj o prežitie?

Naša mravnosť sa točí okolo nás samých. Ak sa naplnia apokalyptické predpovede, hoci len čiastočne, máme dnes bližšie k dystópii než k utopickému zázraku a „mravný zákon v nás“ čakajú výzvy. Sme jediný druh, ktorý si ničí vlastné životné prostredie, no zároveň s tým aj životné prostredia mnohých iných živočíšnych druhov. Našou víziou by mohla byť spoločnosť, v ktorej antropocentrizmus prestane byť generálnym filtrom pohľadu na svet.

Podľa niektorých vedcov sme už teraz svedkami globálneho kolapsu. Niektorí tvrdia, že nám pomôže prehĺbenie úcty k prírode a vzájomnej solidarity, iní nabádajú k ezoterizmu ako novému náboženstvu, ktoré by dalo nový zmysel životu spoločnosti závislej od enormnej spotreby energie a od bezbrehého konzumu. Iní veria v pomoc technológií (hoci už v roku 1865 britský ekonóm a logik W. S. Jevons opísal paradox, že zvyšovanie účinnosti využívania zdroja vedie k zvyšovaniu rýchlosti spotreby daného zdroja, čiže technologický pokrok nevedie k zníženiu spotreby).

Mnohí sa však prikláňajú k názoru, že sú to len naivné a utopistické predstavy. Aj keby sa podarilo znovu nastaviť systém, po čase sa vrátime k využívaniu zdrojov na zabezpečenie vlastnej existencie na úkor ostatných prvkov ekosystému. Lebo tento vzorec správania je jednoducho základným predpokladom života. Relatívna stabilita ekosystému sa končí, keď začnú dochádzať zdroje.

„Ak by ľudia vymizli, komu okrem nás by to prekážalo?“ spýtali sa raz Francisa Hallého, francúzskeho botanika a zanieteného ochrancu lesov. Považoval tú otázku za drsnú, ale absolútne opodstatnenú. No keď vymiznú stromy, skončia aj ľudia. Ako hovorí poľský filozof Henryk Skolimowski, demokracia už nestačí, potrebujeme ekokraciu ako formu vlády, ktorá rešpektuje celý prírodný systém.

Všetky tieto úvahy chceme materializovať na javisku prostredníctvom konkrétnych príbehov a postáv, ktorých predobrazmi budú reálne osoby – fanatický botanik, presvedčený športovec, idealistický politik, zberač, minimalista… Realita sa bude prelínať s fikciou, texty s pohybom a obrazom. Predstavenie bude rámcovať spolupráca s publikom, ktoré bude zapojené prostredníctvom simulácie priamej demokracie, tematizujúc rozhodovanie ako relevantný akt pri vytváraní možných princípov „novej mravnosti“.

Petra Fornayová

Projekt Zelená je tráva bol vybraný na základe otvorenej výzvy pre umelcov, do ktorej sa zapojilo jedenásť umeleckých zoskupení. Jeho realizáciou napĺňa Asociácia Divadelná Nitra ambíciu podporovať slovenských umelcov v medzinárodnej tvorbe a prispievať k ich etablovaniu na svetovej scéne.

Participatívna inscenácia Zelená je tráva vzniká nielen na Slovensku, ale predovšetkým prostredníctvom kreatívnych rezidenčných pobytov aj v Slovinsku, Írsku a Belgicku. Do výskumu sa zapája i miestne obyvateľstvo s cieľom doplniť nový geografický kontext.

Vzhľadom na obmedzenia ciest do zahraničia v dôsledku epidémie ochorenia COVID-19 sa zatiaľ realizoval jeden umelecký rezidenčný pobyt v Slovinsku (Plesni Teater Ljubljana). Výsledky tohto procesu spoločne so skúšaním na Slovensku predstaví umelecký tím vo výnimočnej festivalovej prezentácii projektu Zelená je tráva v podobe tzv. work in progress. Premiéra projektu je naplánovaná na prelom rokov 2020 a 2021. 

koncept, réžia: Petra Fornayová
účinkujú: Petra Fornayová, Vlado Zboroň, Silvia Sviteková
v dokrútkach: Sandro Amar Tahirovič, Marinko Pintar, Sandro Amar Tahirovič, Lazi Drago, Richard Imrich
médiá a technická réžia: Jakub Pišek
text a dramaturgia: Peter Šulej
hudba: Fero Király
produkcia: Contemporary Dance Association / Petra Fornayová, Association Divadelná Nitra / Anna Šimončičová
koproducenti: Association Divadelná Nitra (SK), Contemporary Dance Association (SK), Dublin Theatre Festival (IE), Plesni Teater Ljubljana (SE), Kunstencentrum Buda (BE)

v rámci európskeho projektu Be SpectACTive! – Associazione Culturale CapoTrave / Kilowatt (IT), Artemrede – Teatros Associados (PT), Bakelit Multi Art Center (HU), Koproduktionshaus Wien / Brut (AT), Kunstencentrum Buda (BE), Café de las Artes Teatro (ES), Domino Udruge (HR), Asociácia Divadelná Nitra (SK), Dublin Theatre Festival Company (IE), Göteborgs Kommun – Göteborgs Stads kulturförvaltning / Stora Teatern (SE), Institution Student Cultural Centre (RS), Occitanie en scène, Réseau en scène Languedoc-Roussillon (FR), Plesni Teater Ljubljana (SI), Tanec Praha (CZ), Teatrul Naţional Radu Stanca Sibiu (RO), Fondazione Fitzcarraldo (IT), Universitat de Barcelona (ES), Université de Montpellier (FR), Centre national de la recherche scientifique / CNRS (FR).

S podporou Európskej únie – programu Kreatívna Európa.
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Ďalší partneri projektu: Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, mesto Nitra, Nitriansky samosprávny kraj, Flanders – State of the Art, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť, Bratislavský samosprávny kraj, Nadácia mesta Bratislavy
Poďakovanie: Katja Somrak, Urša Adamič, Martina Vannayová, Mateja Koren, Beáta Kolbašovská, Primož Repar, Matej Gavula, Adam Hanuljak

Petra Fornayová (1972)

je slovenská režisérka, choreografka, tanečníčka a herečka. Vytvorila viaceré autorské predstavenia (napr. Manifest možností, Koniec Koniec, Hra na budúcnosť, Opernbal, Objekty výskumu), uvedené s úspechom na domácich i zahraničných festivaloch (Nová Dráma/New Drama, Jamai(s) Vu! Paris, Tanec Praha, Ars Cameralis Katowice, HybajHo! Praha, KoresponDance Žďár nad Sázavou a i.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), ktoré vznikli v spolupráci s interdisciplinárnou umeleckou skupinou Cluster ensemble, boli nominované na Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Fornayová založila a vedie medzinárodný festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, je členkou redakčnej rady časopisu pre súčasné umenie Vlna. Za postavu matky vo filme Juraja Lehotského Nina bola nominovaná na národnú filmovú cenu Slnko v sieti 2018.