Pomník Tomáša Garrigue Masaryka
park pred justičným palácom
1927, sochár: Otto Gutfreund
7. peší pluk „Tatranský“ v Nitre inicioval a spolufinancoval pri príležitosti 10. výročia svojho založenia osadenie pomníka prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrigue Masaryka a pomníka vojakom pluku, padlým v prvej svetovej vojne. Pomníky slávnostne odhalili 28. októbra 1927 v Nitre na námestí pred justičným palácom (dnešnou budovou Okresného a Krajského súdu). Na výtvarnom koncepte námestia sa stretli tri významné mená. Ústredným prvkom sa stala socha prezidenta od českého sochára Otta Gutfreunda. Podstavce oboch pomníkov navrhol funkcionalistický architekt Vojtěch Kerhart a sadovú úpravu záhradný architekt Josef Vaněk. Námestie získalo názov Masarykovo. Po vzniku autonómnej slovenskej vlády, ešte pred vznikom vojnovej Slovenskej republiky, bola v decembri 1938 socha prezidenta odcudzená. Podobne ako iné umelecké diela, aj ju odvliekli nemeckí okupanti počas vojny do Ríše. Po vojne sa vrátila do Nitry, osadili ju na pôvodné miesto a opätovne odhalili 19. júna 1947.
Rok po prevrate vo februári 1948 sochu opäť odstránili a uložili v pivnici Technických služieb mesta Nitry. Znovuobjavená a následne zreštaurovaná bola v roku 1989. Od roku 2000 je zapožičaná zámku v Topoľčiankach. Mesto Nitra sa v súčasnosti k svojmu majetku vysokej umeleckej hodnoty v podobe bronzovej sochy prezidenta T. G. Masaryka priznáva len na zozname svojich pamätihodností.
Obchodná škola a nová štvrť Nitry
1922 – 1931, ulice Cintorínska, Štúrova, Osvaldova, Vajanského a Krátka
Budovu Štátnej obchodnej školy v roku 1922 naprojektoval český architekt František Krupka. Návrh sa niesol v duchu umierneného klasicizujúceho prúdu moderny. Úrad ministra s plnou mocou pre Slovensko ako investor dal projekt dopracovať vlastnému zamestnancovi, českému architektovi Klementovi Šilingerovi. Ten školskú budovu upravil do rondokubistickej podoby. Najmä na fasádach pribudli charakteristické
oblúčkové, valcovité a guľovité architektonické prvky, ktoré urobili priečelia členitejšími.
František Krupka vzápätí na objednávku mesta naprojektoval rožný bytový dom v susedstve školy a pokračoval na Štúrovej ulici rozsiahlym štátnym bytovým domom so štvorcovým nádvorím. Všetky budovy tvoria architektonicky kompaktný celok, ktorý aspoň čiastočne pomohol vyriešiť vážnu bytovú krízu po vojne. O výstavbu tejto štvrte sa významne zaslúžil vtedajší mešťanosta a neskorší starosta mesta Nitry Karol Cobori. Výstavba štvrte pokračovala do začiatku 30. rokov druhým a tretím mestským bytovým domom, ktoré stoja na dnešných Vajanského, Osvaldovej a Hollého ulici. Medzi nimi bola v rokoch 1930 – 1931 postavená aj budova Československého Červeného kríža, ktorú naprojektoval známy český architekt František Lydie Gahura. Je zaujímavé, že na výstavbu pozdĺž štvrte do veľkej miery nadviazal v 60. rokoch projektom sídliska Párovce Michal Maximilián Scheer.
Kostol sv. Michala Archanjela![](http://nitrafest.sk/wp-content/uploads/2019/08/20180923_121313-e1565723677791-768x1024.jpg)
Kostol sv. Michala Archanjela je rozmermi neveľká sakrálna stavba, ktorej výstavbu inicioval vtedajší nitriansky richtár Lukáš Brezovič na pamiatku prekonanej morovej epidémie. Postavený bol pravdepodobne v roku 1739 na nízkom pahorku Dolného mesta, tzv. Vŕšku, kde údajne už predtým stál stredoveký kostol, ktorý zanikol. Táto menšia jednoloďová baroková stavba s poloblúkovou svätyňou mala v 18. storočí
pristavanú sakristiu a podľa niektorých prameňov sa nad strechou čnela drevená zvonica. Stavby sa dotkli dve zásadné obnovy. Jedna sa odohrala na konci 19. storočia a inicioval ju biskup Imrich Bende. Druhá sa odohrala na popud prepošta Kolomana Szmidu v priebehu 30. rokov 20. storočia. Vtedy bol kostol zmodernizovaný a v interiéri pribudol nový oltár z ónyxu, travertínu a mramoru. Naň osadili starší barokový oltárny obraz znázorňujúci sv. Michala, ktorý víťazne premáha zlé sily. Na barokovej klenbe pribudol výjav Krstu Krista od nitrianskeho maliara Edmunda Massányiho. Kovotepec, zlatník a sochár Elemír Jozef Mészáros pre kostol vytvoril pamätnú tabuľu krstu biskupa Ottokára Rudolfa Prohászku a hodnotný liturgický riad a svietniky v štýle art-deco. Interiér od toho času farbami rozohrávajú vitráže od brnianskeho majstra Jana Říhu. V nike nad hlavným vstupom sa nachádza socha sv. Michala Archanjela, pripisovaná sochárovi Júliusovi Bártfayovi a po obvode kostola sú umiestnené výjavy Krížovej cesty, ktorú takisto vytvoril sochár Mészáros.