Po projekcii filmu Tí, ktorí zostali pokračoval Deň pre Ukrajinu zaujímavou, no zároveň emocionálne pomerne náročnou diskusiou na tému vojny, osudov odídencov na Slovensku a ich prijatia zo strany Slovákov. Účastníkmi diskusie boli občania Ukrajiny, ktorí teraz žijú v Nitre, a Viera Dubačová, autorka spomínaného filmu. Odídenci dostali možnosť vyrozprávať svoje životné príbehy, podeliť sa o svoj pohľad na vojnu. Príbehy boli rôznorodé, ale všetky emocionálne nabité. Každý bol špecifickým svedectvom nielen o tom, aké je opustiť domov, ale najmä o tom, aké to má následky. Návštevníci podujatia však videli aj nádej na lepšiu budúcnosť. Atmosféru odľahčilo vystúpenie ukrajinských študentov a pedagógov ZUŠ.
Záverečnou časťou programu bolo inscenované čítanie textov súčasných ukrajinských dramatikov, najmä textov reflektujúcich vojnu. Bol medzi nimi napríklad príbeh Ukrajinca, ktorý bol v prvých dňoch vojny v Kyjive a snažil sa neprepadnúť panike. Hoci si nemohol kúpiť jedlo ani vodu, veril, že ako dospelý muž nemá právo pociťovať strach. Diváci si mohli pozrieť autentické fotografie, ktoré autor textu vytvoril počas prvých mesiacov vojny a zverejnil na sociálnych sieťach. Vo výsledku išlo o mimoriadne autentické svedectvo o realite vojny, ale aj o sile a viere človeka v lepšiu budúcnosť.
V zajtrajšom texte vám môj kolega Juraj Pagáč priblíži DDS Tiptopáčik a Centrum voľného času Šaľa, konkrétne inscenáciu Petry Sudorovej a Jaroslava Mnícha Vzduch je čistý na motívy knihy Olina Kozubeka Rozprávky z hráškovozeleného domu.
Daria Perehinets
