Inscenácia Petry Sudorovej a Jaroslava Mnícha Vzduch je čistý ponúka poučný zážitok spolu s veľkolepým príbehom o zázračných súdkoch, s dokonalými detskými hereckými výkonmi a ekologickou tematikou. S ekológiou sa stretávame na každom kroku a ako občania Slovenska by sme ju nemali brať na ľahkú váhu. Toto a oveľa viac sa dozviete z rozhovoru študenta Juraja Pagáča s autorkou a režisérkou divadelnej hry Petrou Sudorovou.
Čo vás viedlo vytvoriť divadelnú hru tohto typu? Aké očakávania a ciele ste mali?
V inscenácii účinkujú deti z prvého stupňa základných škôl, ktoré sa prvýkrát zapísali do divadelného krúžku u nás v centre voľného času a absolvovali určitú divadelnú prípravu, ktorú dokonale zvládali. Preto sme sa s priateľom Jaroslavom Mníchom rozhodli, že pôjdeme do nejakého ľahkého, poučného príbehu, a vybrali sme si túto rozprávku. Po dvoch-troch mesiacoch, keď už deti dobre zvládali základné lokomócie, ako je pohyb na javisku, spev, divadelná reč, sme chceli, aby sa predviedli pred publikom vrátane svojich rodičov – aby sa naučili čo najlepšie zvládať stres a aby aj ony samy pocítili, že napredujú a že to, čo robia, má nejaký zmysel. Čo sa týka cieľov a očakávaní, chceli sme vytvoriť zmysluplný blok, aktuálny pre spoločnosť, lebo v dnešnej dobe sa dosť hovorí o zelenej politike. A presne to sa nám hodilo. V našej spoločnosti stále nie je prítomné také ekologické nasadenie, aké by malo byť. Nechránime životné prostredie tak, ako by sme mohli a mali. Hlavne dospelí berú ekologické otázky dosť ľahostajne. Práve preto sme sa rozhodli, že skúsime pôsobiť na deti formou inscenácie, aby ony v budúcnosti búrali predsudky a menili správanie svojich rodičov.
Pri tvorbe divadelnej inscenácie ste vychádzali z knihy Hráškovozelený dom. Našich čitateľov by určite zaujímalo, či mala nejaký dosah na váš život.
Mala obrovský dosah. Je to staršia kniha, ktorú som dostala od jednej priateľky, keď som už pracovala v centre voľného času, a veľmi sa mi zapáčila. Vtedy sme sa spoznali s mojím priateľom, ktorý pracoval ako rozhlasový redaktor, a teda mal mikrofonický hlas. Keď sme počas môjho pobytu na Erasme v Nemecku nemohli byť fyzicky spolu, čítal mi pasáže z tej knihy, ktoré sa mi páčili. Prebudilo to v nás lásku k divadlu a umeniu a vo mne ostali určité obrazy, ktoré sa stali základom budúcej divadelnej hry. Zároveň nás to spojilo, budovala sme si vzťah a vzájomné puto. Tá kniha teda ovplyvnila nielen môj pracovný, ale aj súkromný život.
Ako sa vám pracovalo s detskými hercami? Podľa akých kritérií ste ich vyberali?
Hlavnou myšlienkou nášho centra voľného času je, že každé dieťa by si malo nájsť svoje miesto, niečo, čo rado robí vo voľnom čase. Preto sme deti nevyberali. Ony zvládli všetko dokonale, naša spolupráca bola úžasná. Vo všeobecnosti rada pracujem s deťmi a posúvam ich talenty na vyššiu úroveň. Ich radosť a úsmev na perách sú znakom, že sa nám to darí.
Čo vás pri tvorbe inscenácie viedlo k zakomponovaniu vlastnej autorskej hudby a tradičných detských hier?
Tvorivá dramatika vychádza z tých hier a na tom sme aj postavili inscenáciu, lebo deti si ich veľmi osvojili. Pomáhalo im to odbúrať stres a zároveň sme pre ne chceli hru zjednodušiť, napríklad aj redukciou textu. Išlo nám hlavne o to, aby sa deti na javisku cítili dobre a komfortne a aby ich to bavilo. Deti počas skúšok spievali, počuli sme, že majú pekné, čisté hlasy aj chuť spievať. Preto sa môjmu priateľovi veľmi ľahko tvorili texty piesní – sú celkovo tri –, ktoré mali u detí veľký úspech a priniesli určitú dávku originality. Tá je totiž dôležitá, keď chcete publikum zaujať.
Myslíte si, že vaša inscenácia bude pre spoločnosť dostatočným impulzom, aby sme si uvedomili dôležitosť ochrany životného prostredia?
Veľmi dôležité bude, ako sa inscenácia dostane k deťom a aký vplyv to bude mať na ich rodičov. My sa o to snažíme formou rôznych predstavení, či už v Šali, alebo v ďalších mestách, a to hravou formou, nie príkazmi. Myslíme si, že aj v tejto oblasti mala naša hra úspech.
Aké ďalšie aktivity máte so súborom v pláne?
Bude to veľmi závisieť od toho, či deti budú od septembra pokračovať. My totiž nie sme základná umelecká škola, ale centrum voľného času. Preto si plány do budúcna veľmi nerobíme.
