Hlbiny

Mím, hudobník a výtvarník vytvárajú v priestore rôzne situácie alebo stavajú z objektov jeden obraz za druhým a s rovnakou vervou ich zasa ničia či pretvárajú na ďalšie. Obrazy je ťažké opísať slovami, no ľahkosť a radosť, s akou trojica na javisku pracuje, je veľmi nákazlivá a prináša zvláštnu, rituálnu kvalitu a predovšetkým radosť so slobody tvorby. Osobný alebo kolektívny rituál – akokoľvek vážne či nevážne vnímaný a vykonávaný – sa ako umelecká či psychologická stratégia obrany človeka alebo kritiky vyprázdnenosti súčasného sveta objavuje v našom umení frekventovanejšie od konca devätnásteho storočia. Do tohto obdobia spadá aj masové rozšírenie cestovania do ďalekých krajín a častejšie stretnutia s rituálmi celkom neznámych civilizácií. V tomto období si súčasne v našich krajinách upevňoval pozíciu národný, na región či jazyk viazaný folklór ako súčasť nášho vlastného obrodenia. Spod jarma skrivodlivej monarchie sme vykročili odetí v kroji, na koňoch ovešaných ozdobami a stuhami. Pôvodný slávnostný spev či odev sa stali štátotvornými a folklór bol odrazu magickým spojivom, ktoré malo držať naše čerstvo uvité hniezda. Na jeho pôvodnú podobu sme príliš nehľadeli, hoci práve na jeho pôvodnosť sme sa vždy odvolali, práve tú sme si najväčšmi cenili, možno aj preto, lebo sme tušili, že sa nám dávno vytratila a že ak má byť niečo živé, musí to podliehať neustálej premene, opotrebovaniu, zániku a novému zrodu. Tak sa stal folklór fakelorom, zoologickou záhradou plnou zvierat, ktoré by vo voľnej prírode dávno neprežili, herbárom nejestvujúcich rastlín, arénou nepôvodného, v ktorej sa vedie absurdný zápas o korene, a kde aj v jalovej zemi vyrastú vysoké stromy s hlbokými koreňmi.

Do tejto zvláštnej krajiny folklóru a rituálu sa vydávajú Wariot Ideal a prinášajú javiskovú správu o jej stave. Tá môže znieť tak, že rituály dnešného človeka sú ahistorické, vytrhnuté z koreňov, sú zmesou rôznych zdrojov, nemajú nič spoločné s vierou, ideou národa alebo s metafyzikou, ktorá ich stvorila, ich podstata nám je dávno vzdialená, nedokážeme sa im vystaviť a prežiť ich. A napriek tomu nás zaujímajú, pátrame po nich a fascinovaní si podľa ich vzorov vytvárame nové. V inscenácii Hlbiny výtvarník Jan Dörner s hudobníkom Janom Kalivodom a autorským mímom Vojěchom Švejdom vytvárajú z ingrediencií pôvodného, ľudového divadla a výtvarného umenia osobitý tvar. Kostýmy a scéna, ale i hudobné nástroje, vznikli z nájdených materiálov – prírodných či umelých. Rovnako vznikajú jednotlivé divadelné obrazy – hneď úvodná sekvencia prechodu cez lávku, ale i postavy samuraja v kostýme z gumových koberčekov z auta v podaní Jana Dörnera či mimický samuraj Vojtěcha Švejdu – evokuje inšpirácie japonským divadlom nó, kým celotvárové masky, zhotovené v tomto prípade z chleba, zasa svojím tvarom odkazujú na domáce obradové divadlo. Všetky inšpirácie sú tu však „kutilsky“ spracované z vecí, ktoré boli poruke, vďaka čomu nadobúdajú veľmi individualizovanú podobu. Rekvizity a nástroje urobené vlastnými rukami majú auratickú kvalitu originálnych objektov, ukazujú žitú metafyziku „do vrecka“ a zároveň donkichotské úsilie malého človeka oblapiť všehomír. A pochopiteľne, hravosť  a imagináciu ako základnú kvalitu divadla. Traja muži na scéne ako traja chlapci na výprave do Zemanovského praveku či traja šarvanci, behajúci po foglarovskýchStínadlách, alebo traja chrobáci v škatuli ako tí z Roháčovho rovnomenného filmu dokazujú, že hra a rituál majú k sebe veľmi blízko. V časoch, keď nedokážeme s vesmírom komunikovať prostredníctvom rituálu, je obrat k hre – družnej, spontánnej, spoločnej, neinštrumentalizovanej – rozumnou cestou ku kolektívnemu tranzu, k zážitku aspoň z niečoho spoločného, čo nie je postavené na konflikte či súcite.

Ján Šimko

tvorivý tím: Jan Dörner, Jan Kalivoda, Vojtěch Švejda, Milena Dörnerová, Šimon Janíček, Vojtěch Brtnický

podporili Magistrát hlavního města Prahy, Ministerstvo kultury ČR, Státní fond kultury ČR, MČ Praha 7, Motus, z.s. – produkce divadla Alfred ve dvoře, Čtyři dny

Umelecké zoskupenie Wariot Ideal vzniklo v roku 2009 na základe dlhoročnej spolupráce Vojtěcha Švejdu, Jana Kalivodu a Jana Dörnera. Autori sa venujú mnohým žánrom, okrem divadla a filmu aj zvuku, hudbe a svetelnému dizajnu. Hľadajú nové možnosti umeleckého výrazu, prezentujú originálne komediálne ladené diela reflektujúce aktuálne dianie.

Vojtěch Švejda (1976) je herec a mím, ktorý sa venuje autorskej divadelnej tvorbe a improvizácii. Vyštudoval odbor nonverbálne a komediálne divadlo na Hudobnej akadémii múzických umení v Prahe, už počas štúdia hral ako herec mím v divadle Alfréd ve dvoře a tiež v Národnom divadle v Prahe. V roku 2009 bol nominovaný na cenu Alfréda Radoka ako talent roku 2008 za predstavenie Arktický Robinson alebo Neuveriteľné putovanie Jana Eskymo Welzla. V roku 2012 získal cenu Česká divadelná DNA za vysokú umeleckú tvorivú integritu a reprezentáciu nového českého autorského divadla v zahraničí.

Jan Kalivoda (1981) je zvukový mág a skladateľ. Študoval filmový zvuk na Vysokej odbornej škole filmovej v Písku a tradičnú indonézsku hudbu na Bali. V súčasnosti dokončuje štúdium v Centre audiovizuálnych štúdií na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe. Vytvoril hudbu pre mnohé divadelné predstavenia, je členom nezávislého združenia Undo and Redo.  Spolu s Vojtěchom Švejdom je členom hudobného nojazz gangu Woříšci a andekdotik punk duetu Exclusive Mars.

Jan Dörner (1975) sa ako svetelný dizajnér, scénograf aj tvorca podieľa na mnohých tanečných, pohybových a činoherných predstaveniach. Okrem Wariot Ideal je členom skupiny HANDA GOTE. V tvorbe sa snaží o prepojenie zastaraných prístrojov s modernou technológiou, hľadá cesty k neštandardnému svetelnému dizajnu a pretvára šrot, kovový odpad a pozostatky elektroinštalácií na netradičné svetlomety.

Zoskupenie Wariot Ideal bolo súčasťou sprievodného programu Divadelnej Nitry 2013 s predstavením Funebráci.