Človek z Podolska

 

Ne/29/09/2019
15.30 – 17.10
KÚPIŤ LÍSTOK
20.00 – 21.40KÚPIŤ LÍSTOK


Staré divadlo Karola Spišáka
> Štúdio Tatra

jazyk: ruský, slovenské a anglické titulky
> po 2. predstavení diskusia

 

€ 16 / 8 / 12

teatr.doc, Moskva, RUSKO

Dimitrij Danilov

Človek z Podoľska

réžia: Michail Ugarov
druhý režisér: Igor Stam

Ohrozenie slobody človeka v nečitateľnom politickom systéme.

Obyčajný človek z malého mesta Podoľsk sa ocitne na policajnej stanici. Vypočúvajú ho, no ani on a zjavne ani policajti nevedia prečo. Sú veľmi láskaví, ústretoví a majú dobrý úmysel – ukázať človeku, ktorý je znechutený a unavený životom, zmysel existencie, k čomu sú patrične vybavení znalosťami európskej i americkej filozofie, hudby a popkultúry. Komédia z prvkami absurdného humoru je v Rusku hitom. Odzrkadľuje spoločenskú situáciu a občiansku neistotu v krajine, kde sa zákony a ich výklad môžu kedykoľvek zmeniť.

Podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Ruská divadelná únia

Dramatický debut Dimitrija Danilova Človek z Podoľska sa stal jednou z divadelných udalostí uplynulého roka v Rusku. Po tom, čo autor získal cenu Zlatá maska za najlepší dramatický text, sa inscenácie tejto komédie s prvkami absurdity začali objavovať po celom Rusku, ale i v Bielorusku, na Ukrajine a v Nemecku. Skúsený a oceňovaný prozaik v hre pracuje s tým, čo sa objavuje už v jeho románoch – až dokumentárne surové pozorovania a popisy situácií, aké zažívajú obyčajní ľudia každodenne v najrôznejších zapadnutých kútoch krajiny. Vďaka tomu, že tieto prostredia často precestoval, prežil a popisoval, má dobre napočúvané aj pre ne príznačné dialógy,  a práve na nich vystaval svoju hru. Tieto pozorovania sú preňho veľmi dôležité. Danilov hovorí, že hoci ju režiséri nazývajú absurdnou, jeho hra je predovšetkým o našej „nedostatočnej schopnosti pozorovať, pretože takmer nikdy nevnímame nič zaujímavé a krásne v realite, ktorá nás obklopuje.“

Aj Nikolaj, hlavný hrdina hry, o svojej situácii premýšľa,, či je skôr absurdná alebo hrozne skutočná. Pri svojej bežnej ceste vlakom do Moskvy, kam tento tridsiatnik denne dochádza z podmoskovského mestečka Podoľsk, bol zatknutý. Ocitol sa na policajnej stanici bez vážnejšieho vysvetlenia. Je triezvy, odpovedá presne, doklady má v poriadku. Policajti, ktorí s ním vykonávajú všetky procedúry súvisiace so zadržaním, takisto veľmi nevedia, prečo tam Nikolaj je. Zato vedia, že Nikolajovmu životu na slobode chýba zmysel, o ktorom ho oni teraz musia poučiť. Vypočúvajú ho. Nie pre nejaký zločin, ale preto, že „rozptyľuje túžbu po bytí“. Počas ich psychologického vyšetrovania vysvitne, že sa mu vôbec nepáčia panelové sídliská v niektorých južných autonómnych okresoch, ale zato miluje Amsterdam. Zdá sa, že bude nasledovať mučenie, poníženie, bitie. No namiesto toho mu policajti začnú jemne, sofistikovane, ale jasne vysvetľovať, že krásu je možné vidieť v každom mestskom prostredí. Kladú mu rôzne aj zvláštne otázky o rodnom meste, citujú Vladimíra Sorokina, Johna Cagea, hovoria o štrukturalistoch a Kazimirovi Malevičovi. Učia ho špeciálny „mozgový tanec“ a trvajú na tom, že zložité dvojhlásky sú najlepším cvičením pre myseľ. Počúvajú Einstürzende Neubauten a dokážu viesť rozhovory o všetkom, čo by dnešného tridsiatnika mohlo zaujímať. Sú hrozivo sofistikovaní a decentní, človek, a nielen ten z Podoľska, by poľahky zabudol, že sú predstaviteľmi štátnej moci a procedúrami, ktorých presný cieľ a zmysel je jasný iba im (aj to možno nie vždy), svoju moc aplikujú do praxe. Vypočúvanie a zatknutie tu predstavuje zmysluplné zastavenie, jasne štruktúrovaný bod v nečitateľnom a nejasnom prúde života obyčajného človeka.

Masívna popularita tejto hry svedčí o tom, že Danilovom popísané perverzné chápanie úlohy moci jednoducho a výstižne zachytilo to, čo ruská spoločnosť vo všednom živote zažíva. Nájdeme v ňom aj alúzie na nejasnú a neodôvodnenú prítomnosť neuniformovaných mužov na Kryme a mnohé ďalšie udalosti, ku ktorým ťažko hľadať vysvetlenie. Inscenácia hry Človek z Podoľska v legendárnom Teatr.doc bola prvou a napriek mnohým naštudovaniam ostala dodnes neprekonanou. Surovosť dokumentárneho prístupu hercov a režiséra a zakladateľa divadla Michaila Ugarova k textu, ako aj jeho schopnosť akcentovať výrazné spoločensko-kritické motívy bez toho, aby narušil subtílnu hru priamočiarych dialógov, sa výborne stretli s dramatickou predlohou. Jednoduchá inscenácia je jednou z mnohých ukážok sily odkazu, ktorý po sebe Michail Ugarov a Elena Gremina, jeho manželka, dramaturgička a spoluzakladateľka divadla Teatr.doc, zanechali.

Ján Šimko

réžia: Michail Ugarov, Igor Stam
výprava: Olga Kovaleva
svetlo a zvuk: Igor Pernikov
photofilm: Otto Lakoba
asistent réžie: Zarema Zaudinova
hrajú: Svetlana Amerikanceva / Daria Gainullina, Igor Stam, Anton Iljin, Viktor Kuzin, Andronik Chačijan, Matvej Kakovkin

Michail Ugarov (1956 – 2018)

scenárista, divadelný a filmový režisér, pedagóg, iniciátor hnutia mladých ruských dramatikov „nová dráma”, zakladateľ a umelecký riaditeľ moskovského divadla Teatr.doc a vedúci divadla CDR. Vyštudoval Literárny inštitút A. M. Gorkého v Moskve, kde sa orientoval na dramatickú tvorbu. Napísal niekoľko hier, výraznou bola Oblom-off, ktorej autorská inscenácia získala v roku 2003 Zlatú masku na rovnomennom festivale v Moskve. V Teatr.doc Ugarov režíroval rad dokumentárnych inscenácií, napr. September.doc (2005) o teroristickom útoku na beslanskú školu, Dvaja v tvojom dome (uvedené na Divadelnej Nitre 2012) či Hodinu osemnásť (2012). Paralelne písal scenáre k ruským televíznym seriálom Petrohradské tajomstvo (1996), Churchill (2011) a ďalšie.

Za hru Muž z Podoľska získal jej autor Dimitrij Danilov na Zlatej maske 2018 uznanie ako najlepší dramatik. Cenu však venoval režisérovi inscenácie Michailovi Ugarovovi, ktorý nečakane umrel dva týždne pred odovzdávaním cien.