Prešovské národné divadlo, Prešov, SLOVENSKO
Umberto Eco, Peter Brajerčík, Júlia Rázusová
Moral Insanity
réžia: Júlia Rázusová
Prekračovať hranice slobody.
Spoluautor Peter Brajerčík inšpirovaný Umbertom Ecom vstupuje v monodráme do podsvetia manipulácie s informáciami. Novodobý grázel, ktorého vo svojej hre zobrazuje, je odrazom európskej reality. Prekrúca pravdu, ako sa mu zachce, no jeho briskný vtip vzbudzuje sympatie. On predsa dobre vie, akí sú Nemci, Američania, ale aj Slováci. A aj keď nemá pravdu, je také ľahké mu všetko uveriť. Aj preto teraz môže kdesi na okraji deformovať a podsúvať skreslené fakty.
Inscenácia, ktorú herec pripravil v Prešovskom národnom divadle pod vedením Júlie Rázusovej a ktorá dostala Grand Prix na festivale Nová dráma 2019, ostrým spôsobom poukazuje na to, že manipulovať je naozaj ľahké. Najmä ak je spoločnosť náchylná uveriť fake news, hoaxom a konšpiráciám, len aby sa utvrdila vo vlastnom antisemitizme, nacionalizme a antisystémovosti. Ale Moral Insanity (Morálne šialenstvo) nie je iba o kvalitnom texte, humore a téme, ktorá prekračuje hranice. Výkon herca neuľahčuje ani rozhodnutie režisérky vytvoriť prekážky, ktoré dávajú inscenácii nielen dynamiku, ale výstižne podčiarknu jej výpoveď.
Na výbere inscenácie sa podieľala Divácka programová rada projektu Be SpectACTive!.
Prešovské národné divadlo vzniklo na jeseň 2013 a už svojím názvom, doplneným o slogan „Prešov, good place to die“, jasne definovalo, že medzi jeho charakteristické črty budú patriť sebairónia, lokálny kontext a snaha nebrať sa zbytočne vážne. Jeho zakladateľky, dramaturgička a dramatička Michaela Zakuťanská a režisérka Júlia Rázusová, sa čerstvo po ukončení štúdia na Divadelnej fakulte zachovali netradične. Primárnou snahou drvivej väčšiny absolventov (nielen) Vysokej školy múzických umení bolo aj je hlavne sa udržať v Bratislave. Ony nielenže z hlavného mesta dobrovoľne odišli, ale ešte sa aj vrátili do rodného Prešova. Ten je síce krajským mestom, má silnú divadelnú tradíciu aj súčasnosť, ale na centralizovanom Slovensku je príliš vzdialený od hlavného mesta.
Tvorba malého nezávislého divadla rezonovala od prvej premiéry v celoslovenskom kontexte, čo dokazuje aj viacero ocenení a účinkovaní na festivalových prehliadkach. Aktuálne posledným je ocenenie Grand Prix Nová dráma/New drama 2019, ktorú divadlo získalo práve za inscenáciu Moral Insanity.
Na pôdoryse románu Umberta Eca Pražský cintorín, ktorý reflektuje povery a mýty konca devätnásteho storočia, vytvorila Rázusová s Brajerčíkom na slovenské pomery veľmi vydarený text. Moral Insanity je totiž výpoveďou muža stojaceho uprostred poľa plného kapustných hláv. Muža, ktorý chce mať a má v živote jasno. Žiadna tekutá modernita, žiadne komplikované odpovede. Jeho svet je definovaný priestorom, ktorý si ohraničil, v ktorom platia jeho pravidlá, a všetci, ktorí sa tento priestor rozhodnú narušiť, to určite robia z ambíciou mu ublížiť. Jeho svet predsa má byť homogénny. Inakosť znamená ohrozenie.
Ecove mýty a povery, ktoré sa tu transformovali do hoaxov, urbánnych legiend a konšpiračných teórií, sú prezentované bez zbytočného moralizátorstva zo strany tvorcov či ich snahy nasilu poučovať. Naopak, s veľkou dávkou humoru predstavujú svet, z ktorého postupne čoraz väčšmi mrazí. Je až neuveriteľné, ako v roku 2019 stále platí, že naratív zákerného židovského bankára, ktorý chystá sprisahanie proti národu, je stále živý. A živý nie kdesi na okraji spoločnosti, ale v slovníku predsedov vlád krajín Európskej únie. Je pritom jedno, či tento premiér reprezentuje v medzinárodnom kontexte Európsku ľudovú stranu (Viktor Orbán), Progresívnu alianciu Socialistov a demokratov (Róbert Fico) alebo Alianciu liberálov a demokratov pre Európu (Andrej Babiš).
Moral Insanity však nie je len o znepokojujúcom obsahu. Možno nie tak evidentne ako v iných Rázusovej dielach, no aj tu sa prejavuje, že naše divadlo nemalo vo svojej histórii veľa tvorcov, ktorí by vnímali v činohernom divadle založenom na slove úlohu hercovho tela ako vyjadrovacieho prostriedku tak intenzívne ako táto režisérka. Herecký výkon Petra Brajerčíka predstavuje jeden z najzásadnejších momentov (minimálne) uplynulej sezóny v našich nezávislých i kamenných divadlách. Pod vedením režisérky Rázusovej podáva predstaviteľ stále ešte najmladšej hereckej generácie výnimočnú kombináciu filozofického uchopenia textu, racionálnej práce s výrazovým detailom a narábania s emocionalitou hereckého výrazu. Od úvodu, v ktorom koncentruje všetko vnútorné napätie a nepokoj do jedného, v podstate statického bodu na javisku, ktorý predstavuje jeho telo, až po explóziu šialenstva pohlcujúcu celý hrací priestor v závere.
Inscenácia, na ktorej výbere sa podieľala Divácka programová rada medzinárodného projektu Asociácie Divadelná Nitra Be SpectACTive! (a je teda, ako býva na festivale zvykom, zaradená mimo kurátorského výberu), reprezentuje len úzky výsek tvorby kurátorky slovenského programu festivalu Divadelná Nitra. Nemožno ju ani označiť za typickú pre doterajšiu tvorbu Prešovského národného divadla. Absentujú prešovské reálie. Predchádzajúce inscenácie sa, navyše, zameriavali skôr na súkromnejšie príbehy. Rozhodne je to však výsek, ktorý svojím významom predstavuje mimoriadny moment divadelnej sezóny 2018/2019 na slovenských javiskách.
Miro Zwiefelhofer
text: Umberto Eco, Peter Brajerčík
réžia a scénický koncept: Júlia Rázusová
hudba a priestorový hudobný koncept: Martin Husovský
scénografická a kostýmová spolupráca: Diana Strauszová
výroba scény: Lenka Kucháreková
svetelný dizajn: Lukáš Katuščák
produkcia: Linda Durkáčová
účinkuje: Peter Brajerčík
Júlia Rázusová (1982)
je absolventkou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v odbore estetika – slovenský jazyk a literatúra a Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor divadelná réžia a dramaturgia. Jej režijný rukopis je charakteristický prvkami fyzického a experimentálneho divadla. V roku 2009 absolvovala študijný pobyt na Rose Bruford College v Londýne zameraný na fyzické divadlo. Od roku 2013 je umeleckou riaditeľkou nezávislého Prešovského národného divadla (PND), ktoré založila spolu s dramaturgičkou Michaelou Zakuťanskou. Pracovala ako režisérka v rámci medzinárodného projektu Platforma 11 + a spolupracuje s väčšinou slovenských divadiel, napr. Astorka Korzo ´90, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, Slovenské národné divadlo, Štátne divadlo v Košiciach, Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene, Mestské divadlo Žilina a iné. Je držiteľkou ocenenia Dosky 2018 za najlepšiu réžiu sezóny – inscenácia hry Joëla Pommerata Znovuzjednotenie Kóreí (Štátne divadlo Košice, účinkovanie na MF Divadelná Nitra 2018). S inscenáciou Prešovského národného divadla Moral Insanity získala Grand Prix festivalu Nová dráma/New Drama 2019.