ZBOJNÍK A GAŠPARKO

Dvaja ľudoví hrdinovia ako symboly dvoch krajín, ktoré majú k sebe blízko aj preto, že sú v mnohom odlišné. Bratislavské bábkové divadlo a Divadlo Drak z Hradca Králové prichádzajú na Divadelnú Nitru so spoločnou inscenáciou, ktorá nie je ani zďaleka určená (len) detským divákom. Naopak, tak ako spája slovenskú a českú kultúru, vytvára aj priestor na spoločný zážitok pre rôzne generácie.

Na jednej strane Gašparko, archetyp, ktorý má korene už vo figúrkach sluhov v komédiách a fraškách antického Ríma. Postava z nižšej vrstvy obľúbená po celé stáročia medzi širokým obyvateľstvom práve preto, že sa so svojím ťažkým osudom vyrovnáva prostredníctvom prešibanosti a špekulantstva. Na druhej strane Zbojník, takisto univerzálny hrdina. Či už sa volá Robin Hood, Viliam Tell, alebo Jánošík, vždy sa objavuje preto, aby napravil bezprávie a zastal sa slabších. Prvý sa spája skôr s mestským prostredím, pre druhého sú charakteristické husté lesy a tajomno magickej prírody. Táto inscenácia zámerne a s nadhľadom pracuje s najznámejšími klišé o oboch krajinách, ktoré kedysi tvorili federáciu. Nitriansky režisér Šimon Spišák a jeho český kolega Jakub Vašíček použili tieto postavy nato, aby na javisku rozohrali komický príbeh. O Slovákoch, ktorí sa pod tatranskými štítmi dojímajú vlastným folklórom a s valaškou v ruke dávajú priestor väčšmi emóciám než rozumu. O Čechoch, ich ponožkách v sandáloch a o povahe, ktorá spája špekulantstvo Švejka a premúdrenosť chrobáka Truhlíka. A napokon o pohľade mladých tvorcov na spoločnú minulosť Čechov a Slovákov i na rozchod, ktorý poznačil oba národy.
Účasť inscenácie na viacerých festivaloch, ale aj Cena Divadelných novín 2023 v kategórii bábkové a výtvarné divadlo dobre ilustrujú, že toto dielo predstavuje to najzaujímavejšie, čo na slovenských a českých javiskách v roku 2023 vzniklo.

autori: Peter Galdík, Tomáš Jarkovský
réžia: Šimon Spišák, Jakub Vašíček
scéna, návrh bábok: Karel Czech
bábky: Jiří Bareš, Roman Marek, Vladimír Sosna, Štěpán Uherka
kostýmy: Tereza Vašíčková
hudba : Daniel Čámský
použité básne: Orol vták (Janko Kráľ), Smrť Jánošíkova (Ján Botto), Kráľohoľská, Mor ho! (Samo Chalupka)
dramaturgia: Tomáš Jarkovský, Peter Galdík
účinkujú: Frederika Kašiarová, Peter Pavlík/Ľuboš Janák, Ľubomír Piktor, Šimon Dohnálek, Milan Hajn, Pavla Lustyková

Šimon Spišák

Je autorom, režisérom a hercom. Absolvoval réžiu na Katedre alternativního a loutkového divadla DAMU. Je zakladajúcim členom pražského nezávislého súboru Lachende Bestien. Po odchode z angažmánu v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre založil nitrianske Nové divadlo. Venuje sa tvorbe v činoherných i bábkových divadlách na Slovensku (napr. Bábkové divadlo Žilina, Slovenské národné divadlo) a v Česku (Divadlo loutek Ostrava, Divadlo Drak v Hradci Králové, Divadlo Lampion Kladno).

Jakub Vašíček

Je od roku 2014 umeleckým šéfom a kmeňovým režisérom Divadla Drak v Hradci Králové. Je aj autorom, hudobníkom, bábkohercom a hercom. Absolvoval štúdium réžie a dramaturgie na Katedre alternativního a loutkového divadla DAMU. Venuje sa predovšetkým bábkovému a alternatívneho divadlu, divadlu pre deti a mládež a pouličnému divadlu. Spolupracoval a spolupracuje napr. s Divadlom Alfa, pražským Divadlom Minor, Jihočeským divadlom, Divadlom D21, slovinským LG Maribor a i. Je spoluzakladateľom nezávislého divadla Športniki.

Na priečelí portálu marionetového divadla stojí česko-slovenský nápis „Loutkáři sebe“ a pod ním sa na maľovaných kulisách objavujú slovenské hory či malebná česká krajina. Výzor marionet a hercov či ich kostýmovanie odkazujú na slovenské a české folklórne tradície. Scénograf Karel Czech tak vytvoril koncept klasického bábkového divadla, v ktorom sa ale dobové reálie striedajú so súčasnými významami, pohrávajú sa s archetypmi oboch národov a herci dostávajú voľnosť, aby do akcie vsúvali drobné významové podtexty.

Marek Godovič: Loutkaři sebe alebo každému, čo jeho je. In mloki.sk. Dostupné online: https://mloki.sk/loutkari-sebe-alebo-kazdemu-co-jeho-je/.

Dlhý názov hry odzrkadľuje skupinu českých a slovenských bábkarov, ktorí cítia spolupatričnosť i po rozdelení štátu a spoločný zápis dosiahli i napriek rozdeleniu republiky.

Hrdina Jánošík, ktorého pospolitý ľud vníma ako toho, ktorý bohatým berie a chudobným dáva, sa v hre Gašparko a Zbojník stáva určujúcim znakom, témou typickou pre slovenskú kultúru. Je logické, že autori hry slovenskú povahu podanú cez imidž zbojníka čiastočne zjemnili a snažili sa o plastickejšie vykreslenie povahy aj prostredníctvom národnoobrodeneckého patetizmu minulých storočí, s ktorým sa stretávame, hoci už v menšej miere, až dodnes. Zaradenie buditeľských a dnes pateticky znejúcich básní (napr. od Jána Bottu, Sama Chalupku a i.), ako aj fujarka a ľudový odev vhodne dokreslili slovenskú konzervatívnu povahu.

Podstatou prežitia komickej figúry bola vždy snaha ísť bohatému pánovi do „služby“. Opäť paradoxne a absurdne – Kašpárek nastúpi do služby zbojníka Juraja a jeho družiny. Pri zbojníckej prísahe Kašpárek v duchu svojho prospechárskeho charakteru usúdi, že nemá problém bohatým brať, ale konštatuje, že on je tiež chudobný (tak aj jemu treba dávať).

Ida Hledíková: O nás gašparoch a zbojníkoch. In kød – konkrétne o divadle, 2023, roč. 17, č. 3, s. 26 – 31.