Tragikomédia známeho súčasného amerického dramatika Israela Horovitza opisuje fiktívnu situáciu, keď nemecká kancelárka navrhne potomkom Židov možnosť návratu do krajiny ich predkov. A nielen to – ako odčinenie viny z druhej svetovej vojny ponúkne získanie regulárneho občianstva a záruku stálych pracovných miest. Prvé slovenské uvedenie politicky kontroverznej hry je zrelým a sebaistým komorným dielom mladej režisérky, poslucháčky réžie na DF VŠMU Kateřiny Quisovej a zohratého ročníka poslucháčov herectva (A. Janeková, S. Kollárová, S. Ľasoková, D. Ambróš, J. Janotík). Štýlovo čistá inscenácia v postupne a presne gradujúcej atmosfére ponúka pohľad na univerzálnu tému opakovania dejín a historických chýb. Nerozpráva len o problémoch vo vzťahu Nemcov a Židov. Horovitz píše a Quisová inscenuje univerzálne posolstvo: menia sa dejiny a nie ľudia.

Na výbere tejto inscenácie sa podieľala Divácka programová rada projektu Be SpectACTive!

Hra amerického dramatika Israela Horovitza Lebensraum predstavuje fiktívnu situáciu, keď nemecká kancelárka ponúkne potomkom Židov žijúcich v povojnovej emigrácii možnosť návratu do krajiny ich predkov ako odčinenie viny z druhej svetovej vojny. A nielen to. Garantuje im získanie regulárneho občianstva, záruku stálych pracovných miest i sociálny štandard. V hre sa tak stretneme s niekoľkými simultánnymi príbehmi pestrej skupiny ľudí, ktorí z najrôznejších dôvodov využijú či naopak odmietnu túto ponuku, ale i tých, ktorí musia aktívne reagovať na posuny na dovtedajšej stabilnej geopolitickej mape sveta. Dráma tak poukazuje na pluralitu myslenia, postojov, životných rozhodnutí i sociálnych a ľudských hodnôt. V štruktúre hry, ktorá sa v bratislavskej inscenácii dôsledne dodržiava, sa pracuje s krátkymi a informačne hutnými tragikomickými situáciami až mozaikovitého pôdorysu, ktoré na seba postupne vrstvia viaceré príbehové línie, ústiace do prekvapivého záveru.

Režisérka Kateřina Quisová, ktorá vytvorila túto inscenáciu „len“ ako svoj bakalársky projekt v rámci štúdia réžie na Divadelnej fakulte VŠMU, už teraz upozornila na svoj umelecký potenciál. Jej Lebensraum disponuje štýlovou čistotu, zovretou a cieľavedome gradovanou atmosférou, tvárnou prácou s poslucháčmi hereckého ročníka, ale najmä jasne akcentovanou témou. Quisová totiž nehrá text o historickom či súčasnom probléme týkajúcom sa výhradne vzťahu Nemcov a Židov. Jej komorná inscenácia ponúka pohľad na všeobecnú tému opakovania historických chýb, z ktorých jasne vyplýva, že sa menia dejiny, ale nie ľudia. Režisérka v plnej miere akceptovala persiflážnu štruktúru hry a vytvorila inscenáciu, ktorá citlivo balansuje na tragikomickej hrane medzi sentimentom a grotesknosťou a jasným pacifistickým posolstvom. Skratkovitou, ale údernou formou ňou mieri do radov publika, na ktoré sa pravidelne obracajú aj samotní herci a imaginárnou hypotézou o odčinení historických previnení sa akoby pýtajú na náš postoj. Ako by sme sa zachovali my? Treba jatriť staré rany a za každú cenu sa obviňovať z chýb našich predkov? Alebo stačí jednoducho raz a navždy sa poučiť?

Karol Mišovic

preklad, dramaturgia a réžia: Kateřina Quisová
scéna a kostýmy: Frederika Brozdianska, Eva Miklisová
produkcia: Daniel Izrael, Laura Šarišská
účinkujú: Annamária Janeková, Simona Kollárová, Sandra Ľasoková, Dušan Ambróš, Jakub Janotík

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: program Európskej únie Kreatívna Európa, Fond na podporu umenia, Nitriansky samosprávny kraj, mesto Nitra, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť  

Na výbere tejto inscenácie sa podieľala Divácka programová rada projektu Be SpectACTive!

Kateřina Quisová (1994) je rodáčka z Ostravy v Českej republike. Na DF VŠMU v Bratislave ukončila bakalárske štúdium v odbore divadelná dramaturgia a dramatická tvorba a v súčasnosti pokračuje na magisterskom stupni v štúdiu divadelnej réžie v ročníku Mariána Amslera, Martina Ondrisku, Ingrid Timkovej a Mareka Majeského. Od roku 2018 spolupracuje ako autorka, dramaturgička alebo režisérka nielen s divadelným priestorom VŠMU Divadlo LAB, ale aj s inými divadlami a kultúrnymi centrami (napr. Homo Hamlet: Shakesperovská mozaika 21. storočia, Kostol Klarisiek, 2021; Uršula Kovalyk: Opatruj sa, Júlia!, Divadlo P. O. Hviezdoslava, 2020). Venuje sa aj rozhlasovej tvorbe (Mŕtvy uhol, RTVS – Rádio Devín, 2019). Ako asistentka réžie spolupracovala v roku 2018 s M. Amslerom na inscenácii Slovenského národného divadla Vojna a mier.

„Režijno-dramaturgická koncepcia pracuje s kontrastami názorov jednotlivých postáv na jednej alebo druhej strane, ale aj s paralelami medzi fabulou a súčasnými spoločenskými udalosťami. Sú tam badateľné prieniky medzi dramatickou postavou Kancelárky a Angelou Merkelovou, ktorá tiež nesie na chrbte obvinenia, že otvorila dvere pre migrantov. (…) Režisérka pracuje s fragmentáciou. V prvej polovici sa snaží vykresliť jednotlivé profily a postoje postáv. Zoznamujeme sa s prostredím a osobnosťami, ale už sa rozvíja a črtá dramatický konflikt, ktorý je medzi dvoma skupinami – prijať Židov medzi seba alebo nie? Ísť späť do Nemecka alebo nie? Toto sú základné otázky, ktoré hýbu dejom a konaním postáv.“ (Adam Nagy, reflektor.vsmu.sk, 19. 12. 2019)