Kronika vojny, nenávisti a lásky

Kolektív WE: media theater začal ihneď po vypuknutí konfliktu dokumentovať vojnové udalosti a zbierať výpovede svedkov. Asociácia Divadelná Nitra stála pri zrode projektu, keď režiséra Sashka Bramu práve v tom čase oslovila na účasť na festivale. Tak sa zrodil projekt Kronika vojny, nenávisti a lásky, umelecký záznam dramatickej súčasnosti na Ukrajine. Reportáže z rôznych miest a obcí vychádzajú z potreby umelcov neostať pasívni a reagovať na vojnu. Na Divadelnej Nitre bude projekt uvedený ako performatívna prezentácia, ktorá spája a zároveň konfrontuje dve roviny dokumentu: realitu vojny ako otázku a vnútornú odpoveď dokumentaristov na ňu. Filmové zábery vojny, jej dôsledkov a rozhovory s priamymi svedkami sa na scéne prepoja so svedectvami dokumentaristov a umelcov. Aká je rola umelca v čase vojny? Aké sú jeho možnosti interakcie a reakcie na túto situáciu? Aký časový a priestorový odstup má nastať medzi výskumom a finálnym umeleckým dielom? Je možné dosiahnuť odstup od hrôz vojny umiestnením kamery medzi seba a utrpenie, ktorého som svedkom? 

Po začiatku vojny ruska[1] proti Ukrajine sa skupina WE: media theater – Sashko Brama, Maria Yasinska a Liuda Batalova, ktorá sa dovtedy zaoberala súčasnými divadelnými praktikami na dokumentárnej báze, začala zaoberať dokumentáciou vojny a zbieraním svedectiev. Tak vznikol projekt Kronika vojny, nenávisti a lásky, ktorého cieľom je fixácia dramatickej histórie Ukrajiny prostredníctvom svedectiev rôznych ľudí.[2]

V prvých mesiacoch eskalácie konfliktu cítila naša skupina nevyhnutnú potrebu rýchlo zachytiť vojnu na Ukrajine a reagovať na ňu. Formou sa stali umelecké reportáže z rôznych miest a dedín. Tak sa začala cesta Ukrajinou od poľských hraníc s dlhočiznými zástupmi ukrajinských utečencov po sivé zóny na východe, kde sa každý deň vedú ozbrojené vojenské konflikty. Reportáže sa šírili na kanáli WE: media theater na YouTube, ako aj prostredníctvom ukrajinských a zahraničných partnerských médií (Štátna občianska televízia na Ukrajine, poľské médiá OKO.Press a taiwanská televízia mNews).

No množstvo príbehov, záberov, myšlienok a osobných skúseností samotných dokumentaristov ostalo kdesi za reportážami. Na niečo nebol čas a o inom sa muselo v médiách mlčať. Ďalším krokom pre umelcov preto bolo porozumieť tomu, ako vojna vyplýva na nich osobne. Kronika vojny, nenávisti a lásky je performatívna prezentácia projektu, ktorá súčasne spája a kladie do kontrastu dve roviny dokumentov: vonkajšiu realitu vojny a vnútornú odpoveď umelcov-dokumentaristov na ňu. Audiovizuálne dokumentárne zábery vojny a jej následkov na Ukrajine, interview s jej svedkami budú spojené so svedectvami a zápiskami skupiny tvorcov.

Performatívna prezentácia Kronika vojny, nenávisti a lásky otvára otázku úlohy divadelných umelcov v čase vojny a možnosti ich spolupráce v súčasnej situácii. Aký veľký musí byť časový aj priestorový odstup (i keď teraz na odstup nie je priestor) medzi výskumom a divadelným dielom? Projekt reflektuje traumatický efekt umeleckého výskumu situácie, ktorá sa ťa bezprostredne týka. Je možné v plnej miere dosiahnuť dostatočný odstup od hrôz vojny umiestnením kamery medzi nás a utrpenie, ktoré sledujeme? V istých momentoch vycestovali niektorí členovia tímu do zahraničia, kým ostatní vycestovať nechceli alebo nemohli. Putovali po rôznych kútoch Ukrajiny a pokúšali sa zachytiť príbehy ľudí. Vzďaľovali sa od seba kvôli vojne skrz tému, s ktorou sami pracujú. Ako môžu teraz rozprávať o týchto rozličných skúsenostiach a pohľadoch na vojnu?

Saško Brama, Maria Jasinska, Ľuda Batalova, autori projektu Kronika vojny, nenávisti a lásky

[1] Názov krajiny s malým začiatočným písmenom uvádzajú autori zámerne.

[2] Asociácia Divadelná Nitra stála pri zrode tohto projektu, keď oslovila Saška Bramu na spoluprácu. Ukrajinský nezávislý divadelný aktivista, režisér, scenárista a dramatik sa v hlavnom programe na Divadelnej Nitre uviedol už v roku 2015 angažovanou inscenáciou R+J.

koncepcia: Max Schumacher, Sashko Brama
dramaturgia a text: Maria Yasinska, Sashko Brama, Liuda Batalova
produkcia: Maria Yasinska, Sashko Brama
réžia: Sashko Brama, Maria Yasinska
shot a strih: Sashko Brama
spravodajcovia: Maria Yasinska, Sashko Brama, Liuda Batalova, Maria Shevchenko
výskum a asistentka réžie: Liuda Batalova
redaktorka: Maria Yasinska
projektová manažérka: Liuda Batalova
konzultant, divadelný analytik: Max Schumacher
preklad: Irina Stepanyak
titulky: Volodymyr Palianychka, Liuda Batalova
doprava: Max Kilimnyk

hlavná podpora: Creative Europe programme of the European Union, Predstavenie vzniklo v rámci európskeho projektu Be SpectACTive! 

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Fond na podporu umenia, Nitriansky samosprávny kraj, mesto Nitra, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť

WE: media theater (МИ: медіа театр) je nezávislé divadelné zoskupenie, ktoré v roku 2021 založili Saško Brama, Maria Jasinska a Ľuda Batalova. Zoskupenie sa zaoberá pálčivými sociálnymi témami a otázkami ukrajinskej spoločnosti. Cieľom zoskupenia je dokumentovanie historických procesov prostredníctvom osobných príbehov súčasníkov a ich umelecké chápanie na hranici postdokumentárneho divadla, video storytellingu a vizuálnych disciplín.

Saško Brama (1988) pochádza zo severnej Ukrajiny. Je nezávislý divadelník, dramatik a režisér, spoluzakladateľ divadla WE: media theater, ktoré sa zaoberá experimentálnym divadlom na dokumentárnej báze. V posledných rokoch sa venuje aj dokumentárnemu filmu, reportážam o sociálnych dôsledkoch pandémie a v súčasnosti o dôsledkoch vojny na Ukrajine. Svoje divadelné projekty uviedol na mnohých zahraničných festivaloch, napr. na Theatertreffen 2019 v Berlíne.

Maria Jasinska (1981) je esejistka, dokumentaristka, producentka a manažérka kultúrnych projektov. Venuje sa aj prekladu z poľského jazyka. Ukončila štúdium divadelnej teórie a kritiky na Kyjevskej národnej univerzite divadla, filmu a televízie I. Karpenka-Karého. Spolupracovala s významnými ukrajinskými a poľskými divadlami a festivalmi (napr. Centrum súčasného umenia Dach, Centrum pre tvorivý výskum Majsterňa Pisni, festival Konfrontacje Teatralne). Publikovala v periodikách Prosceanium, Notatnik Teatralny a i.

Ľuda Batalova (1999) pochádza zo západnej Ukrajiny a ukončila štúdium kulturológie na Ukrajinskej katolíckej univerzite. Pôsobí ako kultúrna a divadelná manažérka, venuje sa výskumu, dramaturgii, réžii. Je aj editorkou odborných článkov z oblasti kultúry, divadla, architektúry a sochárstva. Spolupracovala na projektoch a s inštitúciami ako napr. Media Archive Centra urbánnej histórie, Tustanský festival, Fall on Pluto 2.0, Pinsel^Ar.