FÓBIA

Výsledkom spolupráce dvoch radikalistov, švédskeho režiséra Markusa Öhrna a poľského konceptuálneho výtvarníka Karola Radziszewského je esteticky a významovo provokatívne dielo, ktoré odpudzuje a priťahuje zároveň. Radziszewski včlenil do konceptu inscenácie nielen svoje výrazné portréty ikonických osobností poľskej histórie, ale aj svoj autorský „vynález“ – duo Fag Fighters (Buzerantskí bojovníci). Táto fiktívna homosexuálna gerilová jednotka bojuje s mainstreamovou spoločnosťou v rôznych performatívnych akciách vo verejnom priestore už od roku 2007. Na divadelnej scéne dosahuje duo v ružových kuklách ďalší rozmer – inscenácia Fóbia totiž hovorí popri mnohých ďalších témach aj o fenoméne tzv. pinkwashingu, keď sa pripájanie k boju za práva sexuálnych menšín stáva módnym trendom a v skutočnosti je za ním ľahostajnosť.

Čo to vlastne znamená, keď si heterosexuálna rodina zo strednej triedy vyvesí na balkón dúhovú vlajku? Alebo keď dobre zarábajúci šéf reťazca s módnym oblečením tára o inkluzívnej značke, ktorej kampaň postaví na obraze dvoch do pása nahých mužov a dúhových vlajok? Či keď švédsky režisér kritizuje vo svojej inscenácii heteronormatívny výklad poľskej histórie? Keď títo vybraní jednotlivci ako pars pro toto mainstreamovej spoločnosti nedokážu maskovanej dvojici odpovedať na otázky kvízu z poľských dejín, sú kruto potrestaní. Táto „brutálna lekcia histórie“, ktorá je divadlom, expozíciou, aktivizmom a prednáškou v jednom, kladie na diváka nemalé nároky. No zároveň mu v dokonalej nadsádzke, karikatúre a irónii (i sebairónii) ponúka šancu na nový pohľad na identitu a identifikáciu v najširšom zmysle slova.

koncepcia a scenár: Markus Öhrn, Karol Radziszewski
réžia: Markus Öhrn
scéna a kostýmy: Markus Öhrn, Karol Radziszewski
scénografická spolupráca: Saskia Hellmann
obrazy: Karol Radziszewski
hudba: Michał Pepol, Bartek Wąsik
masky: Makode Linde
makeup: Monika Kaleta
asistentky režiséra: Anna Lewandowska, Angelika Mizińska
produkcia: Anna Skała, Angelika Mizińska
grafický návrh plagátu: Karol Radziszewski
grafický návrh bulletinu: Renata Motyka
preklad veršov a piesní do anglického jazyka: Marek Kaźmierski
redakcia anglického textu: Dominika Gajewska
titulky: Zofia Szymanowska
účinkujú: Wojciech Kalarus, Ewelina Pankowska, Piotr Polak, Magdalena Popławska, Jan Sobolewski

V predstavení sú použité tieto výtvarné a hudobné diela: 

Obrazy z serii Poczet Karola Radziszewskiego prezentowane dzięki uprzejmości Muzeum Sztuki Nowoczesnej w Warszawie.
Biografie bohaterów Pocztu Karola Radziszewskiego autorstwa Wojciecha Szymańskiego
Rota słowa: Maria Konopnicka, muzyka: Filip Nowowiejski
Hu, hu, ha, nasza zima zła Maria Konopnicka
Tęcza Maria Konopnicka
Anton Dvořák „Humoreska op. 101 nr 7”
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Posiłek”
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Joga”
Gloria Gaynor „I will survive”
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Quiz. Król 1”
Karol Szymanowski „Pieśń Roksany” z opery „Król Roger”
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Tęcza”
„Rota” słowa: Maria Konopnicka, muzyka: Filip Nowowiejski
Karol Szymanowski „A chtóz tam puka”
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Korporacja”
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Król 2”
Claude Debussy „Popołudnie Fauna”
„Puszek okruszek” muzyka: Jarosław Kukulski, słowa: Jerzy Dąbrowski
Tekla Bądarzewska-Baranowska „Modlitwa Dziewicy”
Johannes Brahms „Kwartet fortepianowy c-moll op. 63″ część 1
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Pobicie”
Michał Pepol, Bartek Wąsik „Fobia. Techno Kościół”
„The winner takes it all” słowa: Björn Ulvaeus, muzyka: Benny Anderson
Gabriel Faure „In paradisum”

Markus Öhrn je švédsky vizuálny umelec a divadelný režisér, ktorý žije a pracuje v Stocksbo vo Švédsku. V roku 2008 absolvoval štúdium výtvarného umenia na štokholmskej univerzite Konstfack. Öhrn pracuje s performance, s videom a so zvukovými inštaláciami. Je aj obľúbeným mentorom mladšej generácie umelcov a vyučuje na rôznych univerzitách v Európe. Jeho trilógia Contes dʼamour (2010), We Love Africa and Africa Loves Us (2012) a Bis zum Tod (2014) bola uvedená na významných festivaloch, ako napr. Theatertreffen, Wiener Festwochen, Festival dʼAvignon, a v divadlách, ako napr. Volksbühne am Rosa-Luxemburg-Platz, Museum of Modern Art, Haus der Kulturen der Welt a divadlo Dramaten v Štokholme, kde v roku 2022 vytvoril aj 12-dielnu inscenáciu The Unknown. Za inscenáciu 3 episodes of Life získal Nestroyovu cenu. Jeho predstavenia vyvolávajú polemiky a vášnivé diskusie o hraniciach súčasného divadla.

Karol Radziszewski pracuje s filmom, fotografiou, maľbou, inštaláciami a vytvára interdisciplinárne projekty. Jeho metodológia je založená na archívnom výskume, pracuje vždy s rôznymi kultúrnymi, historickými, náboženskými, sociálnymi a rodovými odkazmi. Od roku 2005 je vydavateľom a šéfredaktorom časopisu DIK Fagazine a v roku 2015 založil Queer Archives Institute.
Jeho diela boli vystavené vo významných galériách a múzeách alebo sú súčasťou ich zbierok v Poľsku (napr. Múzeum moderného umenia, Národná galéria umenia Zacheta, Múzeum súčasného umenia vo Vroclave, Muzeum Sztuki v Lodži) i v zahraničí (napr. Whitechapel Gallery v Londýne, Kunsthalle Wien vo Viedni, New Museum v New Yorku, VideoBrasil v São Paule, Tokyo Photographic Art Museum, Museum of Contemporary Art Metelkova v Ľubľane). Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných bienále a medzinárodných filmových festivaloch. V roku 2021 vyšla vo vydavateľstve Sternberg Press kniha The Power of Secrets venovaná Radziszewského archívnej práci.

[…] trest za ružový marketing mieri na liberálnu a dobre situovanú buržoáziu, ktorá má dúhové vlajky možno zahrabané na dne zásuvky, no zúčastňuje sa na pochodoch za rovnosť, a to asi skôr preto, aby sa cítila lepšie, čím legitimizuje systémové násilie. [V ďalšej scéne] je na rade Markus Öhrn, snívajúci v izbe hotela Reytan o queer hre Fóbia, ktorú pripravuje v divadle Nowy Teatr. Jemu dokonca ani nedajú test z poľskej queer histórie, lebo prečo by mali? Systematicky štvrtia jeho krvavé pozostatky, vykĺbujú mu končatiny, vykonávajú trest za kultúrne privlastňovanie. Dvojnásobný: za queerskosť a za poľskosť. Pri každom zvuku prasknutia sa rozplačem a zatváram oči, hoci sa aj smejem, pretože Öhrn vie byť vtipný. […] Tu je, lebo jeho zúčtovanie so sebou samým je očividne divadelným výsmechom. Sme zapletení do pinkwashingu a chytení v ňom. Ja tiež, aj keď tento text píšem z pozície, že som nikdy nebol systémovo utláčaný. Rád čítam o queer utópiách, ktoré môžu nanovo definovať vzťahy a zmeniť svet, hoci len v bezprostrednom okolí, o nezvyčajných telách, o iných možnostiach, iných spôsoboch poznávania sveta, ktoré umožňuje nenormatívnosť. Fantazírujem o konci patriarchátu a kapitalizmu. Ale čo to pre mňa vôbec znamená?

Piotr Morawski: W kolorze różowym [V ružovej farbe]. In Didaskalia. Gazeta Teatralna, č. 179, 2024.

Sledujeme úžasne zvrátenú vec, vo všetkých zmysloch slova, reč je o fóbii v názve inscenácie, presnejšie o homofóbii, ktorá vôbec nie je výlučne nenávistným prejavom, ako by sa mohlo zdať, a ktorá má rôzne podoby: napríklad v biznise podobu pinkwashingu (pomerne… ehm… silná scéna z morálneho alebo skôr zo sociologického hľadiska, pretože korporácie sú v divadle vítané!) alebo v kultúre, ako sa správne podotkne, podobu budovania kapitálu na chytľavej téme LGBTQ+.

Asi trikrát ma to pevnejšie vtislo do sedadla a raz som sa musel nadýchnuť z plných pľúc, lebo je to FAKT husté. Ale to predstavenie je jednoducho skvelé, miestami neuveriteľne vtipné (a tým myslím, samozrejme, veľmi smutné), fantasticky zahrané, logické, konzistentné a – nech to znie akokoľvek otrepane – poučné. A že je nehorázne vulgárne? Nuž, do divadla sa predsa nechodí beztrestne, však?

Rafał Turowski: Fobia [Fóbia]. In e-teat.pl, 13. 11. 2023.