Držať rieku / Holding River

Neopakovateľným zážitkom z performancie Držať rieku/Holding River je putovanie k nej a to, že sa koná v prírode – hoci v meste, ale stále v prírode, vonku, v exteriéri. Počas festivalu Divadelná Nitra pôjdeme hľadať prepojenie ľudského tela a prírody na nábrežie rieky Nitra. Eva Priečková a Katarína Poliačiková pokračujú v skúmaní pohybu a jazyka, ktoré sa začalo v roku 2020 spoločným projektom Learning Water, Salty Eyes. Vo svojom najnovšom tanečnom projekte umelkyne zisťujú, že rieka je niečo, čo nedokážu podržať. Dá sa však zakúšať, počúvať, prežívať telom. Na brehu, ale i priamo v rieke zažívajú veci, ktoré doteraz nikdy neskúsili. „Sme dve telá v neopréne, ktoré sa na brehu rozprávajú o pľúcach plných slizu, o túžbe, smútku a slinách, o tom, ako sa húsenica musí najskôr úplne rozpustiť, zmiznúť, stať sa tekutou, aby sa neskôr vynorila ako motýľ. Hra na brehu, hra na rieku. Čím všetkým je rieka? Čím sme my – pri nej, v nej? Čo nájdeme?“ Jediná tanečná performancia v hlavnom programe festivalu ponúka unikátny zážitok z navštívenia nového miesta a skúmania tela rieky.

koncepcia a peformance: Eva Priečková, Katarína Poliačiková

Eva Priečková (1990) je pohybová umelkyňa. Zameriava sa na fenomén pohybu v každodennom živote a v komunite. Jej východiskom je koncept spoločného zážitku a vtelenej skúsenosti. Aktuálne pôsobí aj ako doktorandka na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Katarína Poliačiková je vizuálna umelkyňa a spisovateľka. Vo svojej tvorbe prepája rôzne naratívne postupy – fotografiu, video, performance a text –, pretože verí, že rozprávanie príbehov je najstarší a najhlbší spôsob, ako sa spojiť s druhými aj so sebou samým. Zúčastnila sa na mnohých rezidenčných programoch a vystavovala v Európe i USA. Dielo Držať rieku/Holding River nadväzuje na dlhodobú spoluprácu umelkýň, ktoré skúmali vodu ako element aj v predošlom projekte Learning Water, Salty Eyes.

V prírode prebiehajú prirodzené procesy, ktoré sú úzko definované konkrétnym časovým obdobím. Priečková a Poliačiková si počas tvorivého procesu všimli aj to, že nad Dunajom preleteli divoké husi vždy v ten istý čas. Predpokladám, že polemika o rovnováhe medzi prírodou a človekom bude stále narastať. Hoci Holding River – Držať rieku nechce byť a priori ekologickým projektom a performerky skôr hľadali metaforické roviny Dunaja. No napriek tomu aj veľmi rozvážne verbalizovali myšlienku, ako ľudská činnosť narúša prirodzené biotopy. Oveľa dôležitejšou sa však stáva rovnováha medzi prírodným a umelým.

Adam Nagy: Balans medzi ľudským a prírodným. In mloki.sk, 21. 12. 2022