Asociácia Divadelná Nitra, Asociácia súčasného tanca, Dublin Theatre Festival Company, Kunstencentrum Buda, Plesni Teater Ljubljana, Nitra, Bratislava, Dublin, Kortrjik, Ľubľana, SLOVENSKO, ÍRSKO, BELGICKO, SLOVINSKO
Zelená je tráva
(alebo Načo umývať pohárik od jogurtu, keď niekto lieta štyrikrát za rok do Thajska)
réžia: Petra Fornayová
Premiéra participatívnej inscenácie slovenských tvorcov v spolupráci s partnermi zo zahraničia.
Svetová premiéra novej koprodukčnej inscenácie v réžii slovenskej choreografky a režisérky Petry Fornayovej hľadá odpoveď na otázku, čo našu rozmaznanú civilizáciu presvedčí o zmene nastaveného diskurzu, pýta sa na vzťah medzi slobodou jednotlivca a jeho zodpovednosťou – za spoločnosť, za budúce generácie, za životné prostredie. Existujú riešenia postupujúcej ekologickej krízy? Budú to privátne alebo globálne politické stratégie? Do akej miery budeme pri tom ochotní a schopní nasledovať aj „mravný zákon“ a kam sa posunú jeho hranice? Prostredníctvom konkrétnych príbehov a postáv, ktorých predobrazmi budú reálne osoby – fanatický botanik, idealistický politik, militantný vegán… a ďalší –, sa bude realita prelínať s fikciou, texty s pohybom a obrazom.
Inscenácia Zelená je tráva hľadá odpoveď na otázku, čo presvedčí našu rozmaznanú civilizáciu o potrebe zmeny nastaveného diskurzu, pýta sa na vzťah medzi slobodou jednotlivca a jeho zodpovednosťou – za spoločnosť, za budúce generácie, za životné prostredie. Existujú riešenia postupujúcej ekologickej krízy? Budú to privátne alebo globálne politické stratégie? Do akej miery budeme pri tom ochotní a schopní nasledovať aj „mravný zákon“ a kam sa posunú jeho hranice?
Jedna z mnohých definícií znie: „Mravnosť ukazuje na kvalitu jednotlivca, ktorý sa v posudzovaní a konaní orientuje na dobro, a preto môže rozlišovať dobro a zlo.“ Mravnosť je subjektívna, dobro a zlo sa dajú rôzne interpretovať – najmä vzhľadom na perspektívu času, z ktorej niečomu prisúdime punc dobra či zla. No podľa istých teórií je mravnosť objektívne viazaná na istú dobu, čas, priestor, teda na kultúru, v ktorej existujeme. Dôkazom je primárne Deklarácia ľudských práv z roku 1789, keď už bola spoločnosť pripravená aplikovať humánne princípy aj na fungovanie štátu a práva.
Keď hovoríme o novej mravnosti, možno by bolo dobré začať úvahami o novej spoločnosti, ktorá kreuje novú kultúru. Aká bude – ak bude – nová spoločnosť? Prestane alebo sa, naopak, len začne skutočný boj o prežitie?
Naša mravnosť sa točí okolo nás samých. Ak sa naplnia apokalyptické predpovede, hoci len čiastočne, máme dnes bližšie k dystópii než k utopickému zázraku a „mravný zákon v nás“ čakajú výzvy. Sme jediný druh, ktorý si ničí vlastné životné prostredie, no zároveň s tým aj životné prostredia mnohých iných živočíšnych druhov. Našou víziou by mohla byť spoločnosť, v ktorej antropocentrizmus prestane byť generálnym filtrom pohľadu na svet.
Podľa niektorých vedcov sme už teraz svedkami globálneho kolapsu. Niektorí tvrdia, že nám pomôže prehĺbenie úcty k prírode a vzájomnej solidarity, iní nabádajú k ezoterizmu ako novému náboženstvu, ktoré by dalo nový zmysel životu spoločnosti závislej od enormnej spotreby energie a od bezbrehého konzumu. Iní veria v pomoc technológií (hoci už v roku 1865 opísal britský ekonóm a logik W. S. Jevons paradox, že zvyšovanie účinnosti využívania zdroja vedie k zvyšovaniu rýchlosti spotreby tohto zdroja, čiže technologický pokrok nevedie k zníženiu spotreby).
Mnohí sa však prikláňajú k názoru, že sú to len naivné a utopistické predstavy. Aj keby sa podarilo znovu nastaviť systém, po čase sa vrátime k využívaniu zdrojov na zabezpečenie vlastnej existencie na úkor ostatných prvkov ekosystému. Lebo tento vzorec správania je jednoducho základným predpokladom života. Relatívna stabilita ekosystému sa končí, keď začnú dochádzať zdroje.
„Ak by ľudia vymizli, komu okrem nás by to prekážalo?“ spýtali sa raz Francisa Hallého, francúzskeho botanika a zanieteného ochrancu lesov. Považoval tú otázku za drsnú, ale absolútne opodstatnenú. No keď vymiznú stromy, skončia aj ľudia. Ako hovorí poľský filozof Henryk Skolimowski, demokracia už nestačí, potrebujeme ekokraciu ako formu vlády, ktorá rešpektuje celý prírodný systém.
Všetky tieto úvahy som sa snažila materializovať do javiskovej formy prostredníctvom konkrétnych príbehov a postáv, ktorých predobrazmi budú reálne osoby – fanatický botanik, idealistický politik, militantný vegán… Realita sa bude prelínať s fikciou, texty s pohybom a obrazom. Predstavenie bude rámcovať spolupráca s publikom, ktoré bude zapojené prostredníctvom simulácie priamej demokracie, tematizujúc rozhodovanie ako relevantný akt pri vytváraní možných princípov „novej mravnosti“.
Petra Fornayová
koncept, réžia, texty: Petra Fornayová
účinkujú: Vlado Zboroň, Silvia Sviteková, Petra Fornayová
v dokrútkach: Marinko Pintar, Lazi Drago
dramaturgia: Peter Šulej
media, zvuk, technická réžia: Fero Király, Jakub Pišek
scéna: Matej Gavula
videodokrútky a editing: Adam Hanuljak, Jakub Pišek
produkcia: Contemporary Dance Association / Petra Fornayová, Association Divadelná Nitra / Anna Šimončičová
koproducenti: Association Divadelná Nitra (SK), Contemporary Dance Association (SK), Dublin Theatre Festival (IE), Kunstencentrum Buda (BE), Plesni Teater Ljubljana (SE)
v rámci európskeho projektu Be SpectACTive! / Realized in the framework of the European project Be SpectACTive! – Associazione Culturale CapoTrave / Kilowatt (IT), Artemrede – Teatros Associados (PT), Bakelit Multi Art Center (HU), Koproduktionshaus Wien / Brut (AT), Kunstencentrum Buda (BE), Café de las Artes Teatro (ES), Domino Udruge (HR), Asociácia Divadelná Nitra (SK), Dublin Theatre Festival Company (IE), Göteborgs Kommun – Göteborgs Stads kulturförvaltning / Stora Teatern (SE), Institution Student Cultural Centre (RS), Occitanie en scène, Réseau en scène Languedoc-Roussillon (FR), Plesni Teater Ljubljana (SI), Tanec Praha (CZ), Teatrul Naţional Radu Stanca Sibiu (RO), Fondazione Fitzcarraldo (IT), Universitat de Barcelona (ES), Université de Montpellier (FR), Centre national de la recherche scientifique / CNRS (FR).
S podporou Európskej únie – programu Kreatívna Európa.
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Ďalší partneri projektu:
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Flanders – State of the Art, Mesto Nitra, Nitriansky samosprávny kraj, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť, Bratislavský samosprávny kraj, Nadácia mesta Bratislavy
Supported by the Creative Europe programme of the European Union.
Supported from public funds by the Slovak Arts Council.
Other project partners: Deputy Prime Minister’s Office for Investments and Informatization, City of Nitra, Nitra Self-Governing Region, Flanders – State of the Art, SPP Foundation, LITA – Society of Authors, Bratislava Self-Governing Region, City of Bratislava Foundation
Poďakovanie / Special thanks: Katja Somrak, Urša Adamič, Martina Vannayová, Mateja Koren, Beáta Kolbašovská, Primož Repar
Petra Fornayová (1972) je slovenská režisérka, choreografka, tanečníčka a herečka. Vytvorila viaceré autorské predstavenia (napr. Manifest možností, Koniec Koniec, Hra na budúcnosť, Opernbal, Objekty výskumu), uvedené s úspechom na domácich i zahraničných festivaloch (Nová Dráma/New Drama, Jamai(s) Vu! Paris, Tanec Praha, Ars Cameralis Katowice, HybajHo! Praha, KoresponDance Žďár nad Sázavou a i.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), ktoré vznikli v spolupráci s interdisciplinárnou umeleckou skupinou Cluster ensemble, boli nominované na Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Fornayová založila a vedie medzinárodný festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, je členkou redakčnej rady časopisu pre súčasné umenie Vlna. Za postavu matky vo filme Juraja Lehotského Nina bola nominovaná na národnú filmovú cenu Slnko v sieti 2018, vytvorila jednu z hlavných postáv vo filme Miry Fornay Žaby bez jazyka (Cook F**k Kill), ktorý bol nominovaný na cenu Český Lev 2021 v kategórii najlepší film.