SPIEVAJÚCA MLÁDEŽ

Spievajúca mládež je názov súsošia odhaleného v Budapešti v roku 1953 spolu s oficiálnym otvorením Ľudového štadióna (Népstadion), pred ktorým sa nachádza. Dielo gréckeho, v Maďarsku prominentného sochára Makrisa Agamemnona znázorňuje dve dievčatá a chlapca hrajúceho na priečnej flaute. Kým štadión bol výstavným dielom prvej päťročnice maďarského komunizmu, súsošie ilustrovalo snahu totalitného režimu zneužiť umenie na svoje ciele. Súsošie Spievajúca mládež stojí na svojom mieste dodnes, no štadión z iniciatívy Viktora Orbána zbúrali, aby na jeho mieste v roku 2019 vyrástol nový Národný štadión, nazývaný aj Puskás Aréna. Namiesto oslavovania pracujúceho ľudu sa dnes oslavuje národ, no natíska sa otázka, či existuje rozdiel medzi komunistickou a Orbánovou propagandou. Odpovede na ňu hľadá inscenačný tím pod vedením autorskej a režijnej trojice Judit Böröcz, Bence György Pálinkás a Máté Szigeti. Atraktívnym spojením dokumentárneho divadla a zborového spevu vytvorili inscenáciu, ktorá vedľa seba kladie budovateľské piesne z rokov 1945 až 1953 a prejavy vládnych politikov a premiéra či texty provládnych rockových piesní z rokov 2010 až 2021. Súsošie spievajúcej mládeže ožíva na javisku v interpretácii dvoch herečiek/speváčok a štyroch hercov/spevákov v snehobielych unisex cvičebných úboroch. Autorská hudba Mátého Szigetiho dopĺňa nezvyčajné svedectvo o dvoch historických obdobiach, ktoré síce od seba delí sedemdesiat rokov, no ich podobnosť je desivá. Inscenácia, s ktorou Trafó úspešne hosťovalo na významných divadelných festivaloch, ako Wiener Festwochen či BITEF, prichádza na Slovensko v čase, keď je u nás otázka zneužívania umenia pre potreby autoritárskeho režimu jednou z kľúčových tém.

scenár: Judit Böröcz, Bence György Pálinkás, Máté Szigeti
réžia: Judit Böröcz, Bence György Pálinkás, Máté Szigeti
vedúci zboru: Péter Fehérváry
choreografia: Zsófia Tamara Vadas
svetelný dizajn: Balázs Szabon
hudba: Máté Szigeti
video: Sári Ember
dokumentácia: László Dinea, András Szőnyi
účinkujú: Benjamin Bozi, Péter Fehérváry, György Juhász, Maxim Jurin, Katalin Mezei, Eszter Sokhegyi

Spievajúca mládež je výsledkom spoločnej práce tímu tvorcov a interpretov. Počas našej spolupráce sme si rozdelili potrebné úlohy a role na základe kompetencií a dostupnosti, pričom sme si nechali priestor na vzájomné učenie sa. Usilovali sme sa dodržiavať feministické dramaturgické princípy vrátane transparentnosti, vyhýbania sa sebapresadzovaniu a vzájomnému využívaniu, ako aj praktizovania rôznych foriem starostlivosti.

Zdá sa, že mladá generácia hľadá spôsob, ako upevniť trvalé hodnoty, aby mohla čeliť deformáciám a zločinom tohto sveta. […] Spievajúcu mládež sa ani nepokúšajte kategorizovať. Šesť mladých vokálnych sólistov vykonáva rovnaký pohyb v jednoduchej choreografii pred veľkou obrazovkou. Na nej sa zobrazujú zábery budapeštianskeho Národného štadióna, postaveného v roku 1953, ktorý v roku 2019 zrekonštruovali v novom, šovinistickom duchu ako maďarskú športovú arénu za viac ako pol miliardy eur. A sólisti porovnávajú citáty z vtedajšej komunistickej agitky s citátmi dnešnej hlavy štátu Viktora Orbána, čím vytvára nápadné analógie.

Michael Bartsch: Geschichte wiederholt sich. In nachtkritik.de, 13. 11. 2022.

Texty si môžete prečítať na projekcii. Sladko trilkujú, že dobrý komunista musí byť aj dobrý športovec. Alebo že nový štadión, ktorý Maďarsko postavilo úplne svojpomocne, spĺňa všetky požiadavky UEFA. Jasno znejúce memorandum o tom, že hudba a šport slúžia ako nástroj nacionalistickej propagandy.

Ein guter Ungar singt und trägt Turnhose. In Die Presse, 3. 6. 2023.