SME V POHODE

Česká režisérka Daniela Špinar patrí medzi najvýraznejšie osobnosti svojej generácie, čo dokazuje aj fakt, že sa už vo veku 35 rokov stala umeleckou riaditeľkou Činohry Národného divadla v Prahe. Na Divadelnú Nitru prichádza s inscenáciou, ktorú naštudovala v Činohre Slovenského národného divadla. Inscenácia prináša na prvý pohľad najmä ironický a miestami nekorektný humor či zlaté trblietky kabaretného žánru. Pri bližšom pohľade sa však odkrýva dielo, ktoré je výpoveďou o samote, o prirodzenej ľudskej potrebe prekonať ju a o jedinečnom vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Tri monológy koncipované ako stand-up comedy v interpretácii Zuzany Fialovej, Ľuboša Kostelného a Gabriely Dzuríkovej ponúkajú tri príbehy – tri výpovede, ktoré spája aj na Slovensku démonizovaná téma LGBTI+ ľudí. V inscenácii sú podané spôsobom, ktorý poukazuje na absurdnosť niektorých predstáv, ako napríklad tej, že homosexualitu „roznášajú“ gejovia pohľadom. Na druhej strane však tvorcovia nevytvárajú nekriticky aktivistické dielo, ale snažia sa komunikovať aj s konzervatívnejším publikom. Americký autor Paul Rudnick už názvom svojej divadelnej hry The New Century (Nové storočie) zdôrazňuje, že text je z veľkej časti aj o dialógu medzi generáciami LGBTI+ ľudí z deväťdesiatych rokov minulého storočia a súčasnými dvadsiatnikmi a tridsiatnikmi. Slovenský (i český) preklad Sme v pohode oveľa silnejšie akcentuje potrebu akceptácie ľudí s menšinovou vzťahovou preferenciou zo strany majority. Výsledkom uvedenia diela na scéne Činohry SND je inscenácia, ktorá sa okrem pôsobivého textu opiera o výnimočné herecké výkony, postavené na detailnej práci predstaviteľov hlavných postáv, čo znásobuje zážitok a nečakanú katarziu v hľadisku.

preklad: Mário Drgoňa
dramaturgia: Marta Ljubková, Darina Abrahámová
scéna a kostýmy: Linda Boráros
réžia a výber hudby: Daniela Špinar
svetelný dizajn: Karel Šimek
účinkujú: Zuzana Fialová, Ľuboš Kostelný, Gabriela Dzuríková, Lukáš Herc, Anna Magdaléna Hroboňová

Daniela Špinar

Po absolvovaní herectva a réžia na Katedre činoherného divadla DAMU hosťovala v mnohých pražských i mimopražských divadlách. Krátko pôsobila ako interná režisérka Divadla na Vinohradech, kde režírovala kritikou oceňovaného Vojceka. Spolupracovala aj s nezávislými divadlami, napríklad Divadlom Letí. V rokoch 2015 – 2022 viedla ako umelecká šéfka Činohru Národného divadla v Prahe. Okrem klasických diel (napr. Mnoho povyku pro nic, Idiot, Pýcha a předsudek, Kráska a zvíře) tu inscenovala mnoho vlastných dramatizácií moderných diel a autorských textových koláží (napr. Oběd u Wittgensteina, Křehkosti, tvé jméno je žena). Je držiteľkou mnohých významných ocenení, napr. Ceny Alfreda Radoka za inscenáciu roka a Ceny Josefa Balvína v rámci Pražského divadelného festivalu nemeckého jazyka (Vojcek, Divadlo na Vinohradech).

Hra s pôvodným názvom The New Century, teda Nové storočie, vznikla v roku 2008 na pôdoryse troch stand-upových výstupov. „Porodila som ti tri dokonalé deti – čo si s nimi urobil?“ pýta sa v prvom z nich dobre situovaná staršia židovka Helen (Zuzana Fialová). Vo výborne gradujúcom vystúpení odhaľuje, ako sa postupne dozvedá o orientáciách, identitách a sexuálnych výstrednostiach svojich detí. Napriek tomu, že počas prijímania týchto správ prechádza viacerými nervovými zrúteniami, svoje deti stále oddane miluje.

Soňa Jánošová: Kde je ten škandál, prosím vás? Obávaná inscenácia v SND je láskavá a konvenčná. In Sme, 28. 1. 2024.

A až na jednu pohoršenú diváčku, ktorá zahriakla svoju dcéru, aby sa nesmiala, sa všetci ostatní zabávali. Na vtipoch o lesbách, transrodových ženách, fetišistoch v latexe, vytočených buzerantoch. Každý z troch stand-up výstupov kládol dôraz na iné aspekty. Ľuboš Kostelný ako Mr. Charles s umelými mihalnicami pracoval výrazne s mimikou a Zuzana Fialová postupne dávkovala afekty židovskej matky Helene. Pre mňa bol vrchol humoru výstup Gabriely Dzuríkovej v úlohe insitnej umelkyne Barbary Ellen. Nielenže mala jej postava najvďačnejšiu dejovú linku prechádzajúcu od komickosti k citlivosti, navyše jej stand-up nebol iba o prednese do mikrofónu. Niekoľkokrát od mikrofónu nemotorne odstúpila, čím vznikali „hluché miesta“, ktoré ešte umocňovali komiku jej charakteru.
V kontexte doby a všetkých udalostí sa však môže predsa len naskytať otázka: A nie je to málo? Z môjho pohľadu SND uviedlo komédiu, ktorá spoločnosť nerozdeľuje, ale snaží sa ju spojiť. Čím vytvára miesto pre skutočnú diverzitu. Zabavia sa konzervatívci, ak dokážu zahodiť predsudky, a zabavia sa aj liberáli, pokiaľ sa nebudú brať smrteľne vážne. Ja som sa zabavil, lebo z inscenácie išla ľahkosť. A tú považujem za účinnú zbraň proti súčasnému marazmu.

Michal Belej: Sme v pohode, akurát sme trochu zaspali dobu. In mloki.sk. Dostupné online: https://mloki.sk/sme-v-pohode-akurat-sme-trochu-zaspali-dobu/.