Endokanabinoid

V ponovembrových dejinách slovenského divadla neexistuje súbor, ktorému by väčšmi prislúchal prívlastok „legendárny“. Je až neuveriteľné, ako sa v príbehu Divadla Stoka a rovnako v osobnom príbehu režiséra Blaha Uhlára stiera hranica medzi divadlom a civilným svetom, medzi ilúziou a realitou a ako výstižne toto divadlo formuluje odozvu na to, čo sa práve deje v spoločnosti. Po dlhom čase je nezávislé bratislavské Divadlo Stoka opäť súčasťou hlavného programu festivalu Divadelná Nitra. Tematicky presná a herecky precízna mozaika Endokanabinoid je inšpirovaná obrazom Hieronyma Boscha Záhrada pozemských rozkoší. Endokanabinoid je látka podobná tetrahydrokanabinolu. Kanabinoidy majú relaxačný a mierne euforický účinok. Ako sa vyrovnať s tým, že ľudské telo je schopné vytvoriť si látku, ktorú legislatíva zakazuje? Kam nás to Stvoriteľ ženie? Hľadáme si cestu do raja. Balansujeme na krehkej hranici dobra a zla. V honbe za pôžitkami strácame ľudskosť. Kde je naša budúcnosť? Tušíme o nej niečo alebo sa len bojíme? Bojíme sa života? Za groteskným humorom Divadla Stoka sa ukrývajú naše frustrácie a existenciálne úzkosti. Každý vie, že keď príde Stoka, dozvieme sa o sebe niečo nepríjemné. Niečo, o čom by sme radšej nevedeli alebo nechceli vedieť. A predsa alebo práve preto je Stoka súčasťou nášho spoločenského vedomia. 

réžia: Blaho Uhlár
hudba: Lucia Piussi
výtvarné riešenie: Miriam Struhárová
účinkujú: Michaela Fech, Martin Kollár, Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Peter Tilajčík

Blaho Uhlár (1951) je priekopníkom slovenského nezávislého divadla. Svoju profesionálnu dráhu spojil so súborom Divadla STOKA a dlhodobo spolupracuje s trnavským ochotníckym divadlom DISK (Divadelný súbor Kopánka). Po absolvovaní štúdia na VŠMU v Bratislave v roku 1974 začal pôsobiť v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika v Trnave). Inscenoval tu klasiku i adaptácie súčasnej prózy. Princíp autorského divadla prvý raz použil v spolupráci s divadlom DISK v roku 1987. Metódu kolektívnej tvorby preniesol aj do Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove (vtedy Ukrajinské národné divadlo), kde spolupracoval aj so scénografom a výtvarníkom Milošom Karáskom. V roku 1991 založil Divadlo STOKA. Počas troch desaťročí existencie uviedlo Divadlo STOKA takmer 50 autorských inscenácií a získalo viacero domácich a zahraničných ocenení.

Podľa Boscha si človek raj predstavuje ako nikdy nekončiaci rad pôžitkov. Hranica medzi dobrom a zlom, morálnym a nemorálnym je tam veľmi tenká a hrozba pokušenia stále prítomná. Podľa Stoky na tejto krehkej hranici balansuje aj človek súčasnosti. Stráca sa v hedonistickom opare, v honbe za pôžitkom sa zbavuje ľudskosti a svet je schopný prijať len cez statky a pôžitky. A to aj za cenu vlastného sebazničenia. Herecký kolektív na čele s režisérom Blahom Uhlárom pomocou čierneho humoru, irónie a sarkazmu odhaľuje hĺbku našich frustrácií. V pre nich typicky fragmentárnej forme si kladú otázku, či sa dnes viac bojíme smrti a bolesti alebo života.

úryvok z anotácie v programe festivalu Nová dráma / New Drama 2023