Svetlonos

Nezávislé divadelné zoskupenie Odivo vytvára už od roku 2014 originálne diela, v ktorých kombinuje prepracovanú vizuálnu zložku a prácu s bábkou, pohybové divadlo, živú hudbu a performance. Postava Svetlonosa ožíva ako spojenie živého herca a bábky v rozprávkovej obrazivosti a v technologicky bravúrnom predvedení. Tvorcovia stavajú protiklady: svetlo a tmu, strach a odvahu, pýtajú sa: „Kde sa končí svetlo a začína temnota? Kde sa končí strach a začína fascinácia?“ a odpovedajú, že predsa: „Tam, kde je tieň, musí byť aj svetlo.“ Strach, obavy a úzkosť sú silným motívom, keď rozprávame o detstve a o dieťati. Kým v detskom veku sú spojené s fantáziami, ktoré vzbudzuje tma, v dospelosti sa často nekončia – svetlo hľadáme v temnote neistoty a obáv z budúcnosti. Inscenácia je ukážkou tvorby tohtoročnej kurátorky slovenských diel v hlavnom programe Márie Danadovej.

réžia: Mária Danadová, Monika Kováčová, Ivan Martinka
libreto, bábky a scénografia: Ivan Martinka
výtvarná spolupráca: Ivana Macková
hudba: Mariana Bódyová, Lukáš Kubičina
svetelný dizajn: Milan Slama
produkcia: Monika Kováčová
účinkujú: Mária Danadová, Ivan Martinka, Mariana Bódyová a Lukáš Kubičina
spolupráca na projekte: Andrej Novák, Ondrej Uhrin, Miroslav Petrík, Peter Rehák, Marek Motloch, Ľuboš Horňák, Peter Paulus, Katarína Caková, Viktória Jehlárová

V performancii je použitá litovská ľudová pieseň Pôjdeme obaja spolu (Aisva mudu
abudu) a ária Nádeje (Speranza) z opery C. Monteverdiho Orfeus.  

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Fond na podporu umenia, EÚ – Program Kreatívna Európa, Nitriansky samosprávny kraj, mesto Nitra, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť  

Na výbere tejto inscenácie sa podieľala Divácka programová rada projektu Be SpectACTive!

Mária Danadová (1984) je bábkoherečka, performerka a režisérka. Študovala bábkoherectvo na VŠMU v Bratislave a na DAMU v Prahe. Spolupracuje s viacerými divadlami a nezávislými zoskupeniami, ako sú Divadlo Pôtoň (Americký cisár, Miracles), Med a prach (Krása a hnus, Temná noc +/– Obrazy pre srnky), Bratislavské bábkové divadlo (Mauglí, Neviditeľní) a ďalšie. Ako lektorka vedie workshopy Od telesnosti k materiálu a späť, kde skúma vzťah subjekt – objekt a rozvíjanie tvorivosti a kreatívneho myslenia cez prácu s objektom. Od roku 2011 pôsobí ako redaktorka a režisérka literárno-dramatickej tvorby v RTVS. Spolu s Monikou Kováčovou umelecky vedie a formuje nezávislé divadelné zoskupenie Odivo, v ktorom tvoria inovatívne autorské a bábkové projekty pre všetky vekové kategórie a ktoré za svoju tvorbu získalo ocenenia na festivaloch v Poľsku, Srbsku, Bulharsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Česku a na Slovensku.

Monika Kováčová (1988) je režiserka, dramaturgička a divadelná manažérka. Vyštudovala činohernú réžiu na AU v Banskej Bystrici a réžiu alternatívneho a bábkového divadla na DAMU v Prahe. Ako prvá slovenská divadelná režisérka vytvorila predstavenia pre bábätká a batoľatá. Pôsobila ako dramaturgička v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici, v produkčnej spoločnosti Mana, s. r. o., a spolupracovala s divadlami Štúdio tanca, Studio Damúza a Bratislavské bábkové divadlo. Je dramaturgičkou v banskobystrickom centre nezávislej kultúry Záhrada. Ako režisérka spolupracuje s Mestským divadlom – Divadlom z Pasáže, ktoré tvorivo pracuje s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením. Spolu s Máriou Danadovou umelecky vedie a formuje nezávislé divadelné zoskupenie Odivo.

Ivan Martinka (1972) je nezávislý umelec. Absolvoval bábkoherectvo na VŠMU v Bratislave. Sólovým projektom Šalom alejchem – mier s vami (2000) prelomil na Slovensku bariéru medzi bábkovým divadlom a dospelým divákom. Účinkoval v Bratislavskom bábkovom divadle, Divadle Andreja Bagara v Nitre, Slovenskom národnom divadle, divadle Ticho a spol., Novom divadle v Nitre. V poslednej dekáde sa vzdialil od účinkovania v tzv. kamenných divadlách či v televíziách a sústreďuje sa na autorskú tvorbu na poli nezávislého divadla. Od roku 2005 spolupracoval s Andrejom Kalinkom, v roku 2013 založili (s J. Poliakom a M. Mikulášom) zoskupenie Med a prach, ktorého manifestom sa stala oceňovaná inscenácia Domov Eros Viera (2014). Ivan Martinka sa v autorských projektoch obracia ku „klasickej“ figuratívnej bábke, ktorú sa snaží redefinovať pre súčasnosť.

V histórii ľudstva existuje len málo protikladov, ktoré by predstavovali tak všeobecne zrozumiteľný znak, ako je svetlo a tma. Tento motív sa tiahne naprieč kultúrami, historickými obdobiami aj geografickým priestorom. Vzťah medzi nimi tvorí kľúčový aspekt prakticky všetkých nábožensko-filozofických konceptov sveta. Paradox obsiahnutý v tom, že tma ako samostatná entita neexistuje, ide len o absenciu svetla, pritom len zvyšuje atraktivitu tejto témy.
Spomínam tieto fakty v úvode preto, že anotácia k inscenácii Svetlonos nepatrí práve medzi ten typ textu, ktorý by diváka pred samotným predstavením aspoň jemne nasmeroval k základným obrysom diela. (…) Nie, to nie je žiadna výčitka. Ide skôr o to, že performancia divadelného zoskupenia Odivo je tým typom umeleckého diela, ktoré v úvode núti diváka hľadať interpretačný kľúč k obsahu a sčasti aj k forme. Široký priestor na interpretáciu jednotlivých znakov a motívov je tak skôr výhodou. Javiskový tvar môžete čítať optikou založenou na slovanskej mytológii. Tá postavu Svetlonosa vníma ako entitu, ktorá ľudí zvádza k tomu, aby zišli zo svojej cesty, vďaka čomu neskôr uviaznu v močariskách, či už v doslovnom, alebo metaforickom slova zmysle.
Rovnako však môžete pracovať aj so všeobecnejším, v mytológii neukotveným výkladom. Vidieť v ňom príbeh človeka, ktorý sa rodí s istou životnou energiou. Práve tú v jednotlivcovi spoločnosť postupne potláča, aby zo spontánneho a životom očareného dieťaťa vychovala normalizovaného jedinca ubitého stereotypom každodennosti a zviazaného konvenciami, ale aj ubíjaného vlastnými démonmi.

Miroslav Zwiefelhofer: Archetypálny stret svetla a tmy. In Monitoring divadiel na Slovensku [online]. 23. 9. 2020. Dostupné na: https://monitoringdivadiel.sk/archetypalny-stret-svetla-a-tmy/