Swing Heil!

Swing Heil! bola paródia pozdravu tretej ríše, ktorým sa zdravila mládež v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia. Nápadné účesy a farebné oblečenie vyznávačov swingu a jazzu nesúzneli s ideológiou nacizmu. Inscenácia Divadla Pôtoň a Horáckeho divadla Jihlava prináša príbehy tejto subkultúry, ktorá sa stala prejavom slobody a nonkonformnosti. Prvým je príbeh tanečnice, choreografky a výtvarníčky Niny Jirsíkovej, ktorá bola azda ako jediná Češka deportovaná do koncentračného tábora Ravensbrück za svoj tanec v baletnej inscenácii Pohádka o tanci. Hlavnou hrdinkou druhého príbehu je Anna Goldsteinerová z mestečka Pulkau v Dolnom Rakúsku, ktorej sťali hlavu za to, že povolila miestnej mládeži – milovníkom jazzu a swingu – stretávať sa vo svojom byte. Vizuálno-pohybová performance je pôsobivá a imaginatívna, no zároveň silne apelatívna – rozkrýva a odsudzuje prejavy nacionalizmu a extrémizmu.

réžia: Iveta Ditte Jurčová
libreto: Michal Ditte, Iveta Ditte Jurčová
výtvarný koncept: Iveta Ditte Jurčová, Katarína Caková
dramaturgia: Marek Godovič
hudba: Ivan Acher
zvukový dizajn: Milan Slama, Lukáš Kubičina
svetelný dizajn: Michal Ditte
pohybová spolupráca: Tom Rychetský, Denisa Musilová
výroba objektov a bábok: Katarína Caková
výroba mechanického objektu: Peter Kvitkovský
projektový manažment: Monika Škojcová, Michal Ditte, Ľudmila Kvitkovská
účinkujú: Ela Lehotská, Denisa Musilová, Tom Rychetský, Filip Jekkel

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Fond na podporu umenia, Nitriansky samosprávny kraj, mesto Nitra, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť

Iveta Ditte Jurčová (1968) absolvovala divadelnú réžiu (2006) na VŠMU v Bratislave. Pôsobí ako režisérka a umelecká šéfka Divadla Pôtoň, ktoré od roku 2008 prevádzkuje v bývalom kultúrnom dome v Bátovciach, dnes Centre umenia a kreativity. Iveta Ditte Jurčová spolu s dramaturgom Michalom Dittem vytvorili z Divadla Pôtoň jedno z najvýznamnejších nezávislých divadiel na Slovensku a spolu uviedli niekoľko významných a oceňovaných inscenácií: Dve slová Belisy Súmračnej… príbeh Evy Luny (2004), Terra Granus (2007), Nevesta hôľ (2009), Psota (2011), Americký cisár (2018), Terra Apathy (2022). Ako režisérka spolupracovala aj s viacerými slovenskými a českými divadelnými scénami (napr. Bábkové divadlo Žilina, Slovenské komorné divadlo v Martine, Slovenské národné divadlo, Mestské divadlo Zlín, Sliezske divadlo Opava). Je autorkou a lektorkou mnohých vzdelávacích projektov v oblasti scénického umenia a ako režisérka pravidelne spolupracuje aj so Slovenským rozhlasom.

Koprodukčná inscenácia Divadla Pôtoň a Horáckeho divadla Jihlava vychádza z knihy Petra Kouru Swingaři a potápky v protektorátní moci, ktorá sa zaoberá českou mestskou subkultúrou swing kids. Autori libreta Iveta Ditte Jurčová a Michal Ditte sa rozhodli absurdnosť doby demonštrovať prostredníctvom príbehov dvoch jedincov. Nina Jirsíková (vlastným menom Anna) bola všestranná umelkyňa, okrem iného bola súčasťou tanečnej skupiny Jenčíkovy Girls, ktorá účinkovala v inscenáciách Voskovca a Wericha v avantgardnom Osvobozenom divadle. Úzko spolupracovala s pražským divadlom D 34 a režisérom E. F. Burianom. Jej libreto Pohádka o tanci – o kráľovstve, v ktorom bolo zakázané tancovať, anticipovalo zákaz tanca v Čechách v roku 1941 a bolo dôvodom, prečo Nina Jirsíková skončila v koncentračnom tábore Ravensbrück. Tábor prežila paradoxne vďaka tomu, že tam tancovala a bola umelecky činná. Menej nápadnou hrdinkou inscenácie je Anna Goldsteiner, ktorá žila v malom rakúskom mestečku Pulkau. V jej byte sa viac ako rok stretávali mladí vyznávači swingu a džezu, medzi ktorých patril aj jej syn. Obyvatelia mestečka ich udali, Annu zatklo gestapo, obvinili ju z velezrady a protištátnej činnosti a v roku 1944 bola demonštratívne popravená sťatím hlavy. Ako memento tohto absurdného činu sa ženská hlava v inscenácii objavuje vo viacerých výstupoch v podobe objektu či svietením, ktoré „odreže“ performerke zvyšok tela.
Režisérka Iveta Ditte Jurčová má zmysel pre postupné budovanie pointy svojich inscenácií, prechádza od jemnej irónie k absurdnosti monštruóznych rozmerov. Metafory vytvorené na javisku najprv pobavia, ale tento ľahký úsmev mrzne v obludný úškľabok. Ditte Jurčovej sa to darí využívaním kontrastov, napríklad rýchlej hudby a pomalého pohybu, no nie sú to náhodne vytvorené akcie, herci/tanečníci systematicky vďaka precíznej režisérskej práci gradujú vnútorné napätie výstupov do bodu, v ktorom publiku prebehnú zimomriavky po tele. (…) Swing Heil! možno označiť za typické postdramatické divadlo. Inscenácia je dekonštruovaná na jednotlivé prvky, funguje v nej samostatne zvuk či obraz. Nie je lineárna v deji ani v čase – oboje existuje len ako isté ohraničenie rozprávania, no pohybujeme sa v dvoch príbehoch voľne ktorýmkoľvek smerom, s použitím dokumentárnych materiálov a hereckého odstupu. Každý výstup obsahuje niekoľko vrstiev, ktoré sa dajú pomenovať, a zároveň ostáva otvorený individuálnej interpretácii diváka.
Dária Fojtíková Fehérová: Umenie sa nedá zakázať. In MLOKi [online]. 15. 6. 2021. Dostupné na: https://mloki.sk/umenie-sa-neda-zakazat/ (úryvok, krátené)