Timeout Burnout

Tanečné sólo a zároveň tenisový zápas v podaní jedného muža je hrou vytrvalosti. V úsilí nájsť správny rytmus hrá tanečník všetkými smermi, nakoniec najmä sám proti sebe. Skúma hranice svojej energie, motivácie a cieľa. Dvojica vynikajúcich hudobníkov (spevák Peter Mazalán a gitarista Jakub Mitrík) ho sprevádza pri vnútornom pátraní, neustále sa prispôsobuje jeho hre, pridáva, provokuje, neprestáva, zatiaľ čo tanečné pohyby sa miešajú s forhendmi a bekhendmi. Koľko je dosť, kedy sa zápas končí, môže existovať nejaká rovnováha? Veľmi osobná spoveď Lukáša Bobalika sa odohráva v pozoruhodnom priestore, ktorého základom sú tenisové siete natiahnuté na pohyblivej konštrukcii. Tanečníkovo obdivuhodné zvládanie tenisových úderov a ich kadencie je zároveň inštaláciou, športovým podujatím i tanečným predstavením zobrazujúcim ľudský tanec na hranici trosiek vyhorenej spoločnosti.

réžia a dramaturgia: Maja Hriešik
choreografia, tanec: Lukáš Bobalik
scéna a kostýmy: Zuzu Hudek
hudba: Henry Purcell, Franz Schubert, Jakub Mitrík
spev: Peter Mazalán
gitara: Jakub Mitrík
svetelný dizajn: Jozef Čabo
produkcia: T-O-K Tanec/Osobnosť/Kontext, Alexandra Mireková

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Fond na podporu umenia, Nitriansky samosprávny kraj, mesto Nitra, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť

Maja Hriešik (1978) je dramaturgička a výskumníčka. Absolvovala štúdium divadelnej dramaturgie a réžie na VŠMU. Pôsobí ako nezávislá performerka v oblasti opery a tanca, kurátorka festivalov, medzinárodných prezentácií slovenského tanca a workshopových programov pre začínajúcich umelcov. Publikuje texty o tanci a v rokoch 2013 – 2021 moderovala reláciu o verejnom priestore a aktivizme a reláciu o filme v slovenskom verejnoprávnom rozhlase. Vydala knihu esejí O telesnej dramaturgii v súčasnom tanci (2013) a prednáša na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave (kurzy tanečnej dramaturgie, dejín a estetiky tanca). Je zakladajúcou členkou PlaST – Platformy pre súčasný tanec, ktorej cieľom je zasadzovať sa za lepšie podmienky a zviditeľnenie slovenského súčasného tanca (www.plast.dance).

Nepochybne aktuálnou témou vyhorenia, ktorá sa týka ľudí naprieč generáciami a môže postihnúť každého – vrátane umelca, sa zaoberá performancia tanečníka Lukáša Bobalika a režisérky a dramaturgičky Maje Hriešik. Bobalik často spolupracuje s tvorcami svojej generácie aj so staršími choreografmi a choreografkami a takáto vyťaženosť vie byť hraničná, aj keď sa môže zdať, že dvadsiatnik ešte nemusí zažívať vyhorenie. Tempo, s akým sa tanečníci po absolvovaní školy vrhajú do každodenného kolobehu života umelca na voľnej nohe, však môže zatočiť i so starším matadorom a môže byť adrenalínovým športom. Bobalikovi to prinieslo skúsenosť so stavmi prepracovanej beztiaže, keď človek stráca motiváciu ďalej tvoriť. Tanečník prostredníctvom tenisového zápasu či tréningu demonštruje počas predstavenia cestu k psychickému i fyzickému vyčerpaniu. Scéna veľmi dynamicky a funkčne ovplyvňuje dianie v „tenisovej hre“. (…) V priestore sú umiestnené štyri plochy – kovové siete, ktoré tanečník v plnej miere využíva. Premiestňuje odrazové plochy, ktoré sa menia na klietku a s ňou na záver Bobalik zápasí. Snaží sa vytvoriť si v nej priestor, ale je to takmer sizyfovská práca, pretože si musí udržať tempo, rýchlosť, dynamiku aj celkovú techniku pohybu. Bobalik strieda rytmus hry. V tanečnom prejave dominuje tenisová technika, ale aj noblesa spojená s tancom.

Marek Godovič: NuDanceFest v čase korony: Bližšie k sebe či bližšie od seba. In MLOKi  [online]. 25. 9. 2020. Dostupné na: https://mloki.sk/nudancefest-v-case-korony-blizsie-k-sebe-ci-blizsie-od-seba/