Matija Ferlin
Sad Sam Matúš

Pi / 23 / 9 / 22
18.00 – 21.15 
VSTUPENKY TU
Divadlo Andreja Bagara v Nitre
> Veľká sála 

jazyk anglický, slovenské titulky

s prestávkou

pred predstavením slávnostné otvorenie festivalu

Matija Ferlin, CHORVÁTSKO, SLOVINSKO, RAKÚSKO, FRANCÚZSKO

Sad Sam Matúš

réžia: Matija Ferlin 

Nepatetická výpoveď o ľudskom utrpení, o hľadaní Boha a o snahe pochopiť ho vo chvíľach bolesti a smútku. 

Projekt chorvátskeho choreografa a performera Matiju Ferlina je štvrtým dielom jeho romantickej konceptuálnej série, ktorá sa začala v roku 2004 amsterdamskou premiérou projektu Sad Sam Now. Tentoraz sa Ferlin inšpiroval najznámejším zhudobnením Evanjelia sv. Matúša Matúšovými pašiami J. S. Bacha. Toto monumentálne oratórium z roku 1727 zaznie na scéne v úplnosti. Bach ho skomponoval tak, že popri recitatívoch a kázaniach dáva hudba priestor na duchovnú meditáciu. Ferlin je síce s tou fascinujúcou hudbou na scéne sám, no obsiahne veľký priestor: rozpráva, tancuje alebo sa len tak mimochodom, ale zároveň charizmaticky pohybuje. Je Ferlinovo sólo komentárom k Bachovi alebo skôr dialógom s ním? Performerovo súznenie s hudbou a zároveň jedinečná interpretácia Bachovej formy je silnou, no pritom nepatetickou výpoveďou o ľudskom utrpení, o hľadaní Boha a o snahe pochopiť ho vo chvíľach bolesti a smútku. 

réžia, choreografia, účinkuje: Matija Ferlin
dramaturgia: Goran Ferčec
text: Goran Ferčec, Matija Ferlin
s použitím nahrávky: Johann Sebastian Bach St Matthew Passion, BWV 244 in a recording performed by Philippe Herreweghe / Collegium Vocale Gent, licensed courtesy of Harmonia Mundi / [PIAS]
scéna: Mauricio Ferlin
zvuk: Luka Prinčič
svetelný dizajn, technická réžia: Saša Fistrić
kostýmy: Matija Ferlin
asistent réžie: Rajna Racz
produkcia: Maja Delak
asistentka produkcie: Sabrina Železnik
výkonná produkcia: Silvija Stipanov
vizuálny materiál: Tina Ivezić, Christophe Chemin, Ana Buljan  
preklady: Danijela Bilić Rojnić, Ana Uglešić, Katja Kosi, Maša Dabić
Preklady Bachových „Matúšových pašijí“: anglické a francúzske libreto s láskavým súhlasom Harmonia Mundi; chorvátsky preklad prevzatý z Nedeľných čítaní vyd. Kršćanska sadašnjost (Kresťanská prítomnosť, Záhreb, 1971) alebo preložené priamo z nemčiny Alojzijou Domislović zo Zboru Čazmansko-Varaždínskej kapituly (Varaždin, 1989); slovinský preklad s láskavým súhlasom archívu Slovinskej filharmónie. 

produkcia: Emanat, Matija Ferlin
koprodukcia: Wiener Festwochen, CND Centre national de la danse, Istarsko narodno kazalište – Gradsko kazalište Pula
partneri / partners:  Mediteranski plesni centar Svetvinčenat , Bunker / Stara mestna Elektrarna – Elektro Ljubljana
s podporou: Zagrebačko kazalište mladih
finančná podpora: Ministrstvo za kulturo RS, Mestna občina Ljubljana, Grad Pula, Grad Zagreb

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: Fond na podporu umenia, Nitriansky samosprávny kraj, mesto Nitra, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť  

Matija Ferlin (1982) je divadelný režisér, choreograf a performer. Absolvoval School for New Dance Development v Amsterdame a pôsobil v Berlíne a Toronte. Po návrate do rodnej Puly (Chorvátsko) sa venuje novým konceptom inscenovania. Jeho diela boli uvedené na medzinárodných festivaloch, ako napr. Kunstenfestivaldesarts (Belgicko), Wiener Festwochen a ImPulsTanz (Rakúsko), Festival TransAmériques (Kanada), BITEF (Srbsko), Young Lions (Slovinsko). Spolupracuje s významnými choreografmi, filmovými a divadelnými režisérmi, výtvarnými umelcami a dramaturgmi (Ivica Buljan, Christophe Chemin, Maja Delak, Goran Ferčec, Mauricio Ferlin, Ame Henderson, Mateja Koležnik, Sasha Waltz, Jasna Žmak a iní). Inscenácia Sad Sam Matthäus je súčasťou tvorivého cyklu, ktorý zahŕňa inscenačné projekty Sad Sam Revisited (2005), Sad Sam Almost 6 (2009) a Sad Sam Lucky (2012). Ferlinovými ďalšími dielami sú napr. Students of Insistence (2022), That Emerging Place (2019), Staging a Play: Antigone (2018), Vladimir Nazor’s Water (2018), Staging a Play: Tartuffe (2017), We Are Kings Not Humans (2015).

Sad Sam Matúš Matiju Ferlina je veľkolepým a monumentálnym javiskovým rozjímaním na zvukovom pozadí Bachových Matúšových pašií. K tragike dejín kladie intímne spomienky na utrpenie a smrť, no nezabúda ani na vtipnú sebairóniu. S nechronologickou dramaturgiou, ktorá sa neustále kľukatí medzi časovými úsekmi, sa akcia prelína a zamotáva. Pripomínajúc povahu ľudskej pamäti, zároveň napína ambiciózne asociatívne línie medzi javiskovými rekvizitami, rozprávaním a udalosťami. Vrstevnatý jazyk predstavenia je jemným rozprávaním o zložitosti našich životov a ľudských emócií. Šikovne spája rôzne javiskové úrovne, v ktorých sa prepletá komplexná sieť citácií a asociácií, aby vytvorili vzrušujúci poetický a kontemplatívny zážitok z predstavenia, ktorý zasahuje jadro zážitku ľudskej existencie.“ (úryvok z vyjadrenia komisie slovinskej Asociácie divadelných kritikov a bádateľov)