Pomník Tomáša Garrigue Masaryka
park pred justičným palácom

1927, sochár: Otto Gutfreund

7. peší pluk „Tatranský“ v Nitre inicioval a spolufinancoval pri príležitosti 10. výročia svojho založenia osadenie pomníka prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrigue Masaryka a pomníka vojakom pluku, padlým v prvej svetovej vojne. Pomníky slávnostne odhalili 28. októbra 1927 v Nitre na námestí pred justičným palácom (dnešnou budovou Okresného a Krajského súdu). Na výtvarnom koncepte námestia sa stretli tri významné mená. Ústredným prvkom sa stala socha prezidenta od českého sochára Otta Gutfreunda. Podstavce oboch pomníkov navrhol funkcionalistický architekt Vojtěch Kerhart a sadovú úpravu záhradný architekt Josef Vaněk. Námestie získalo názov Masarykovo. Po vzniku autonómnej slovenskej vlády, ešte pred vznikom vojnovej Slovenskej republiky, bola v decembri 1938 socha prezidenta odcudzená. Podobne ako iné umelecké diela, aj ju odvliekli nemeckí okupanti počas vojny do Ríše. Po vojne sa vrátila do Nitry, osadili ju na pôvodné miesto a opätovne odhalili 19. júna 1947.

Rok po prevrate vo februári 1948 sochu opäť odstránili a uložili v pivnici Technických služieb mesta Nitry. Znovuobjavená a následne zreštaurovaná bola v roku 1989. Od roku 2000 je zapožičaná zámku v Topoľčiankach. Mesto Nitra sa v súčasnosti k svojmu majetku vysokej umeleckej hodnoty v podobe bronzovej sochy prezidenta T. G. Masaryka priznáva len na zozname svojich pamätihodností.
Pomník Milana Rastislava Štefánika
park pred justičným palácom
1932 (1939), sochár: Frico Motoška
Mesto Levice si v roku 1931 objednalo podobizeň M. R. Štefánika u slovenského sochára Frica Motošku. Bronzová socha zobrazovala generála v realisticky vypracovanej francúzskej uniforme a vojenskom kabáte s rázne vykročenou ľavou nohou a s ukazovákom pravej ruky mieriacim na orla pri nohách. Sochu Štefánika umiestnili na podstavec s jeho vytesaným menom. Pomník slávnostne odhalili 5. mája 1932 na levickom hlavnom námestí.
Po prvej Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938, výsledkom ktorej bolo odstúpenie južného územia Slovenska, vrátane Levíc, Maďarsku, sochu aj s podstavcom z obáv pred zničením 4. novembra československí vojaci demontovali a previezli do Nitry. Na mieste odstráneného pomníka prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka pred justičným palácom (dnešnou budovou Okresného a Krajského súdu) ju slávnostne odhalili 7. mája 1939, necelé dva mesiace po vyhlásení Slovenského štátu. Veľkolepá udalosť sa stala kulisou pre podstatne významnejšiu politickú akciu. Na jednej strane to bol verejný protest nastupujúcej politickej garnitúry proti Viedenskej arbitráži, na strane druhej demonštrácia moci nového nacionálno-socialistického štátu. Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1946 mesto Nitra sochu Leviciam vrátilo. Tam ju umiestnili pred budovu meštianskej školy, dnešné gymnázium. Po februári 1948 v dôsledku meniacej sa politiky v povojnovom Československu pomník v roku 1952 definitívne odstránili aj z tohto miesta, sochu rozbili a roztavili.
Obchodná škola a nová štvrť Nitry
1922 – 1931, ulice Cintorínska, Štúrova, Osvaldova, Vajanského a Krátka
Budovu Štátnej obchodnej školy v roku 1922 naprojektoval český architekt František Krupka. Návrh sa niesol v duchu umierneného klasicizujúceho prúdu moderny. Úrad ministra s plnou mocou pre Slovensko ako investor dal projekt dopracovať vlastnému zamestnancovi, českému architektovi Klementovi Šilingerovi. Ten školskú budovu upravil do rondokubistickej podoby. Najmä na fasádach pribudli charakteristické
oblúčkové, valcovité a guľovité architektonické prvky, ktoré urobili priečelia členitejšími.
František Krupka vzápätí na objednávku mesta naprojektoval rožný bytový dom v susedstve školy a pokračoval na Štúrovej ulici rozsiahlym štátnym bytovým domom so štvorcovým nádvorím. Všetky budovy tvoria architektonicky kompaktný celok, ktorý aspoň čiastočne pomohol vyriešiť vážnu bytovú krízu po vojne. O výstavbu tejto štvrte sa významne zaslúžil vtedajší mešťanosta a neskorší starosta mesta Nitry Karol Cobori. Výstavba štvrte pokračovala do začiatku 30. rokov druhým a tretím mestským bytovým domom, ktoré stoja na dnešných Vajanského, Osvaldovej a Hollého ulici. Medzi nimi bola v rokoch 1930 – 1931 postavená aj budova Československého Červeného kríža, ktorú naprojektoval známy český architekt František Lydie Gahura. Je zaujímavé, že na výstavbu pozdĺž štvrte do veľkej miery nadviazal v 60. rokoch projektom sídliska Párovce Michal Maximilián Scheer.
Túžba po vyzdravení
Areál Fakultnej nemocnice Nitra 1939, sochár: Elemír Jozef Mészáros
Fontána Túžba po vyzdravení, známa aj ako Nádej na uzdravenie, je autobiografickým dielom Elemíra Jozefa Mészárosa (1897 – 1939). Nitriansky výtvarník sa ako vyštudovaný kovotepec a zlatník v rokoch 1931 – 1933 podieľal aj na obnove Kaplnky sv. Emeráma na Nitrianskom hrade. Do vybavenia tohto hodnotného sakrálneho priestoru prispel mrežou svätostánku oltára či súpravou liturgických svietnikov v duchu art-deco. V sochárstve sa zdokonalil aj vďaka študijnému pobytu na Akadémii výtvarných umení v Ríme v prvej polovici 30. rokov. Fontána Túžba po vyzdravení predstavuje jednu z autorových najkvalitnejších
sochárskych prác a jeho jedinú známu monumentálnu plastiku vôbec. Stvárňuje muža ležiaceho na boku, ktorý sa pravicou pokúša odvaliť nárožie podstavy, na ktorej leží. Realistické zobrazenie podlieha charakteristickej štylizácii, ktorou sa autor pokúsil podporiť emocionálnu stránku diela. Môže byť vyjadrením úsilia vykonať niečo, čo je nad jeho sily. Elemír J. Mészáros fontánu venoval nitrianskej župnej nemocnici krátko pred tým, ako prehral svoj boj s ťažkou chorobou. Pochovaný je na nitrianskom mestskom cintoríne. Krajský pamiatkový úrad Nitra podal v roku 2018 podnet na vyhlásenie fontány za
národnú kultúrnu pamiatku.
Kostol sv. Michala Archanjela

1739, Na Vŕšku 1

Kostol sv. Michala Archanjela je rozmermi neveľká sakrálna stavba, ktorej výstavbu inicioval vtedajší nitriansky richtár Lukáš Brezovič na pamiatku prekonanej morovej epidémie. Postavený bol pravdepodobne v roku 1739 na nízkom pahorku Dolného mesta, tzv. Vŕšku, kde údajne už predtým stál stredoveký kostol, ktorý zanikol. Táto menšia jednoloďová baroková stavba s poloblúkovou svätyňou mala v 18. storočí
pristavanú sakristiu a podľa niektorých prameňov sa nad strechou čnela drevená zvonica. Stavby sa dotkli dve zásadné obnovy. Jedna sa odohrala na konci 19. storočia a inicioval ju biskup Imrich Bende. Druhá sa odohrala na popud prepošta Kolomana Szmidu v priebehu 30. rokov 20. storočia. Vtedy bol kostol zmodernizovaný a v interiéri pribudol nový oltár z ónyxu, travertínu a mramoru. Naň osadili starší barokový oltárny obraz znázorňujúci sv. Michala, ktorý víťazne premáha zlé sily. Na barokovej klenbe pribudol výjav Krstu Krista od nitrianskeho maliara Edmunda Massányiho. Kovotepec, zlatník a sochár Elemír Jozef Mészáros pre kostol vytvoril pamätnú tabuľu krstu biskupa Ottokára Rudolfa Prohászku a hodnotný liturgický riad a svietniky v štýle art-deco. Interiér od toho času farbami rozohrávajú vitráže od brnianskeho majstra Jana Říhu. V nike nad hlavným vstupom sa nachádza socha sv. Michala Archanjela, pripisovaná sochárovi Júliusovi Bártfayovi a po obvode kostola sú umiestnené výjavy Krížovej cesty, ktorú takisto vytvoril sochár Mészáros.