Vila Dr. Werőa
1927, architekti Friedrich Weinwurm a Ignác Vécsei

V roku 1932 publikácia Moderne villas en Landhuisen in Europa en Amerika zaradila medzi najprogresívnejšie moderné obytné stavby nitriansku vilu architektov Weinwurma a Vécseia. Stupňovitú terasovú stavbu v duchu purizmu, ktorá vyrástla v roku 1927 na trojuholníkovej parcele, charakterizovali „čisté” biele fasády s jednoduchými oknami, atypické zalomenie hlavnej fasády s predzáhradkou a funkčné riešenie interiéru.
V závere 80. rokov vilu zbúrali. Na jej mieste dnes stojí napodobenina, ktorá má pripomínať niekdajšie hodnoty a slávu

 

.

Židovský cintorín
S vyše piatimi tisícami hrobov, viac ako 250-ročnou históriou a rozlohou je jedným z najväčších a najzachovalejších na Slovensku. Na náhrobných pomníkoch sú vytesané osudy významných občanov, ale i jednoduchých pracovitých ľudí. Jedinečnou pamiatkou v ortodoxnej časti cintorína je hrob vynikajúceho učenca a zázračného rabína Ezechiela Banetha.
V minulosti bol cintorín tehlovým múrom rozdelený  na ortodoxnú a neologickú časť. Počas 2. svetovej vojny bol značne poškodený. V ortodoxnej časti cintorína sa nachádza pamätník obetiam holokaustu venovaný pamiatke viac ako 6 000 židovských obyvateľov Nitry a okolia, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch.
Je miestom každoročnej spomienkovej tryzny za obete holokaustu.

Kostolík sv. Štefana kráľa
12. storočie
Stredoveký kostolík je jednou z najstarších stavieb v meste. Stojí na základoch svojho predchodcu z 10. storočia. Bol zničený Turkami a tak ho v 18. storočí prestavali. V 60. rokoch 20. storočia ho pred plošnou asanáciou starej osady Párovce zachránili odborníci. Dodnes si zachoval svoj starobylý ráz.
K stredovekej etape jeho dejín neodkazujú len jeho viac než tisícročné základy, ale aj cenné fragmenty nástenných malieb v jeho interiéri či drobné štrbinové okienko svätyne. Dnes slúži gréckokatolíckej cirkvi.

Súsošie Umierajúci vojak
Niekedy v r. 1914 – 1918, sochár Alexander Finta

Kristus vo svojom náručí pridŕža bezvládne telo vojaka. V zachytenom momente sa spája bolestná neprávosť straty života muža v najlepších rokoch s nádejou, že tragickú krivdu nakoniec odstráni Boh.
Súsošie vytvoril rumunský sochár Alexander Finta, ktorý sa počas prvej svetovej vojny ako vojak dostal do Nitry. Dielo bolo možno priamo ovplyvnené obavami autora. Alexander Finta v r. 1919 odcestoval do Brazílie, kde sa podieľal na sochárskej výzdobe parlamentu. V r. 1929 sa dostal do USA, kde študoval a do konca života pôsobil ako sochár a ilustrátor.


Ferenitka
1911 – 1913, spoločnosť Adolf Kramer a synovia

Továrenský areál Ferenitky je príkladom typickej industriálnej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia. Podnik Ferrenit zameraný na spracovanie azbestu a výrobu azbestocementovej strešnej krytiny založil Adolf Kramer. V období Prvej Česko-slovenskej republiky mal 100 – 150 zamestnancov. Po druhej svetovej vojne a znárodnení v roku 1948 sa výroba dokonca rozšírila do Mlynáriec a prebiehala plynule až do 90. rokov.
Po privatizácii v roku 1995 firma začala pomaly zanikať.

Socha Piety
19. storočie, autor neznámy

Nenápadná socha Sedembolestnej Panny Márie, typická pre obdobie prvej polovice 19. storočia, má za sebou zaujímavú históriu a putovanie. Do konca 60. rokov stála pred dnešným Domom služieb, no počas jeho výstavby bola vyhodená na smetisko. Pred stratou  a zabudnutím sochu zachránila pani Cecília Bógyová, ktorá ju previezla a ukryla do vlastnej pivnice. Po smrti záchrankyne bola pieta umiestnená na jej hrobe. Mesto Nitra sa v roku 2005 rozhodlo sochu obnoviť a o rok neskôr ju vrátilo na pôvodné miesto. Originál zreštauroval bratislavský architekt Tomáš Kucman. Na hrobe Cecílie Bógyovej je dnes umiestná verná kópia.

Vila, Kmeťkova 11
30. roky 20. storočia, architekt neznámy

Rodinný dom patrí k zaujímavým stavbám obdobia funkcionalizmu. Priečelie strohej hmoty domu oživujú dve terasy nad sebou, horná otvorená, dolná krytá, so stĺpmi a betónovým zábradlím s geometrizujúcim vzorom. Nedbalosť a ľahostajnosť súčasných majiteľov zapríčinil jej terajší žalostný stav.

Dekoratívna stena a bytový dom
1959 – 1966, Michal Maximilián Scheer, Tibor Bartfay

Už koncom 50. rokov sa začalo s realizáciou odvážneho projektu bytového domu architekta Michala Maximiliána Scheera. 101 bytov stojí na rade železobetónových pilierov, ktoré sa smerom nadol zužujú tak, že už pri výstavbe vyvolávali u odborníkov dojem vážneho statického hazardu.
Rok po dokončení stavby bola na časť pilierov v prízemí inštalovaná 14 metrov dlhá dekoratívna stena z betónu a hutníckeho skla. Jej autorom je nitriansky sochár Tibor Bartfay.

Obchodný dom PRIOR
1970 – 1974, architekti Ivan Matušík a Pavol Lichard

V obchodnom dome sa jednoznačne odráža architektonický prejav slovenského architekta Ivana Matušíka. Nitriansky Prior z rokov 1967 – 1969 je reprezentantom neskorej moderny a brutalizmu u nás. Na presklený dvojpodlažný parter je nasadená mohutná blokovitá hmota s pásovými oknami charakteristickými pre predvojnový funkcionalizmus. Posunom je jej zdanlivé rozčlenenie na niekoľko častí oddelených zvislými štrbinami na fasáde.  Prior bol obložený pre Matušíka typickým keramickým obkladom, ktorý začal v 90. rokoch pre zlé osadenie postupne opadávať. Jedným z kľúčových prvkov je mohutná železobetónová dvojúrovňová terasa, ktorá z exteriéru sprístupňuje poschodia obchodného domu z troch strán prostredníctvom širokých nástupných schodíšť a rampy pre motorové vozidlá.

Bývalá hospodárska škola
1931 – 1932, architekt Jiří Grossman

Český architekt Jiří Grossman projektoval v architektonickej dvojici s Alojsom Balánom predovšetkým pre Bratislavu. Výnimočne v rokoch 1929 – 1931 navrhol modernú budovu Štátnej odbornej hospodárskej školy pre Nitru. Kultivovaný architektonický výraz budovy charakterizujú predovšetkým čisté fasády a jednoduché pravouhlé okenné otvory.
Zvláštnu pozornosť si zaslúžia rozmerné skladacie okná na prízemí a to predovšetkým pre ich dômyselne konštruované oceľové rámy. Budova patrí Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, vďaka ktorej prešla v poslednom období citlivou generálnou rekonštrukciou.