Secesný dom, pešia zóna
1904 /1905
Budovu postavili pravdepodobne v rokoch 1904 až 1905 ako nové sídlo Nitrianskej ústrednej banky, druhej najstaršej banky na území Nitry. Na prízemí objektu sídlila expozitúra banky, vo vyšších podlažiach sa nachádzali byty. Budova patrí medzi architektonicky a výtvarne najhodnotnejšie domy Dolného Mesta. Reprezentuje kvalitnú architektúru začiatku 20. storočia so znakmi secesie a nastupujúcej moderny, vybudovanú pre zámožnejších obyvateľov.
Zdroj: http://www.nitra.sk
Budova Hlavnej pošty
1931, architekt: Josef Marek
Objekt postavili na účely Poštového a telegrafného úradu v Nitre na mieste starších prízemných domov ako jednu z prvých funkcionalistických administratívnych budov na území mesta. Predstavuje ukážkový príklad budovy pošty z medzivojnového obdobia 20. storočia, a to s jednoznačným vyjadrením funkčných celkov v jej architektúre. Architektonický návrh spracoval v roku 1928 Josef Marek, český architekt pôsobiaci na Slovensku. Výstavba objektu bola ukončená v roku 1931. Funkciu hlavnej poštovej budovy mesta plní nepretržite dodnes a zachovala sa v takmer autentickej podobe.
Zdroj: http://www.nitra.sk
Sídlisko Chrenová 1
Michal Maximilián Scheer (1962)
Prvým obytným súborom, ktorý prekročil rieku Nitra, bola Chrenová 1. Autorom tohto dodnes významného celku je Michal M.Scheer. Aj keď sa mnohé zámery autora neuskutočnili, ako napríklad dobudovanie občianskej vybavenosti a niektoré výtvarné realizácie, patrí tento celok k najvýznamnejším na Slovensku. Na prvý pohľad zaujme atypické rozostavenie štvorpodlažných budov do tvarov včelích plástov a 14-poschodové výškové budovy v tvare Y. „Štvorpodlažné objekty– ony sú síce rozvoľnené, ale aj nie sú – sú umiestnené v troch skupinách, A-B-C, základné tvary šesťuholníkov sú variované od uzavretia tvaru po ich rôzne otvorenia. Sledoval som nimi oblúk rieky a vytváral tak zelený pás z jednej i druhej strany rieky. Prevažná časť otvorených ‚dvorov‘ je orientovaná k rieke a k mestu. Pri urbanistickom i architektonickom riešení súboru som kládol dôraz najmä na jeho organické začlenenie do jestvujúcej mestskej zástavby tak, aby nenarušil klasickú siluetu hradného návršia s hradom v pohľade z hlavných prístupových komunikácií mesta.“ Takto o svojom diele rozprával sám autor.
zdroj: http://www.urbanitra.sk
Súbor „Krajinských domkov“
1928, František Krupka
Obytný súbor tvoria štyri rovnobežné rady štvorpodlažných domov. Objekty sú koncipované ako solitéry, len zadný rad domov tvorí celok. Domy majú hladké omietnuté fasády, kamenný sokel a červené okenné šambrány. Vstupy do jednotlivých schodísk zvýrazňuje portál z červeného keramického obkladu. Ten istý obklad sa opakuje aj na stĺpikoch oplotenia. Zvláštnosťou súboru sú objekty pivníc umiestnené v susedstve zadných fasád jednotlivých domov. Tvorí ich podnož s malými vetrákmi a drevená nadstavba so stanovou strechou.
Štátna meštianska škola
(dnes Základná škola kniežaťa Pribinu)
Oskar Singer
Táto funkcionalistická stavba má asymetrický trojkrídlový pôdorys a pripomína budovu Bauhausu, ktorá bola inšpiráciou aj pre čisté bezozdobné tvary. Uplatnenie asymetrie sledovaním funkčných požiadaviek i výtvarný princíp sú tu dovedené do dôsledkov ako pri máloktorej inej stavbe tohto obdobia. Vstup je netypicky na nároží (smerom k centru mesta), hlavné schodisko je otvorené do veľkého bočného vestibulu. Učebne sú orientované do dvora, vpravo od vstupu vystupuje do popredia krídlo s telocvičňou. Za školou postavili podľa dobových zvyklostí vilu pre riaditeľa (smerom k Wilsonovmu nábrežiu). Vila má jednoduchú kubickú formu, na ktorej upúta polkruhová markíza. Súčasťou celého komplexu bol aj robotnícky klub. Okrem budovy Štátnej meštianskej školy je Singer autorom niekoľkých funkcionalistických víl v Nitre (napr. Vila K a Dom dr. R., obe na Kmeťkovej ulici)
Obytný súbor Párovce
1956 – 1963 Michal Maximilián Scheer
Os obytného súboru tvorí Štúrova ulica. Kolmo na ňu usporiadané obytné domy sú kombinované s obchodmi, službami a administratívou. Najčastejšie sa opakujú dva typy domov – výškový bodový dom s konkávne zakrivenou strechou strešnej nadstavby a pozdĺžny sekciový dom. Sídlisko nebolo dokončené v plánovanom rozsahu. Zaujímavým činom je pretvorenie prírodného prostredia tzv. Rolfesovej bane – po výsadbe zelene a doplnení malou architektúrou sa využíva na rekreačné účely. Urbanistická skladba i architektonický výraz domov zaraduje sídlisko k typickým príkladom neskorej moderny.
Areál SPU
1961 – 1966, architekti: Vladimír Dedeček a Rudolf Miňovský
Vysokoškolský komplex SPU postavili v rokoch 1961 – 1966 podľa projektu architektov Vladimíra Dedečka a Rudolfa Miňovského. Radí sa medzi najkvalitnejšie diela domáceho povojnového modernizmu. Cesta, ktorú absolvoval autor so svojím tímom, nebola jednoduchá, najmä sa zdĺhavo rokovalo o umiestnení celého komplexu, ktorý sa podarilo nakoniec umiestniť na miesto bývalého letiska. Od svojho vzniku sa dielo stalo výraznou dominantou mesta. Aula univerzity so svojím kruhovým pôdorysom sa stala charakteristickým prvkom celej stavby, ktorá sa hrdí titulom stavba 20. storočia na Slovensku a v súčasnosti sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. Vladimír Dedeček má vo svojom portfóliu viacero školských budov a areálov na Slovensku.
Bytový dom Triangolo
2008, architekti: Ivan Matušík, Sebastian Nagy
Je dielom jedného z najvýznamnejších architektov na Slovensku Ivana Matušíka a mladého architekta Sebastiana Nagya. Nitrianska pahorkatina, Zobor a meander rieky Nitra sa stali hlavnými inšpirátormi vzniku stavby. Prírodné dominanty mesta sa stretli, aby pomohli vzniku architektonickej dominanty. Výraznú úlohu, samozrejme, zohrala parcela, na ktorej stavba vznikala a predurčila jeho netypický pôdorys. Materiálové prevedenie v konečnom výsledku podtrhlo zámer autorov.
Žabia fontána
1935, autor: Július Bártfay
Autorom Žabej fontány v Mestskom parku je nitriansky rodák Július Bártfay. Fontána vznikla v roku 1935. Bártfay svoje sochárske vzdelanie získal v Paríži a neskôr v Ríme. Od roku 1930 sa usadil v Nitre, kde vytvoril niekoľko sochárskych diel.
Budova Československého Červeného kríža
1931 František Lydie Gahura
Je to jedna z mála stavieb, ktoré na Slovensku postavil hlavný zlínsky architekt František L. Gahura.
Funkcionalistický motív preskleného polvalcového schodiska, hoci je inde všeobecne známy, sa u nás vyskytol iba vo veľmi malom počte stavieb. Tu je spojený s neobvykle vysunutým preskleným vstupným nárožím.
Mozaika na študentskom domove
Dezider Castiglione
Autorom mozaiky je akademický maliar DEZIDER CASTIGLIONE. Narodil sa v roku 1924 v Hlohovci. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike a monumentálnej tvorbe v architektúre.
Svoje práce vystavoval na niekoľkých samostatných aj kolektívnych výstavách a v roku 2002 vydal knihu Zomrieť v San Franciscu. Ako prvý na Slovensku skúšal sklobetónovú techniku. Jeho diela nájdeme na mnohých miestach našej krajiny, jedno z prvých zdobí fasádu Študentského domova v Nitre.
“Žiadali sme, aby výzdoba zodpovedala charakteru vysokej školy ako poľnohospodárskej inštitúcie, ktorá vychováva ľudí a rozvíja vedu. Autor vytvoril veľkoplošnú mozaiku, na ktorej je slnko ako energetický zdroj, premena energie cez rastlinnú výrobu, je na nej kombajn aj hovädzí dobytok, no aj mikroskop ako symbol vedy. Nepopustil, keď som sa ohradil, že slnko je všade na svete zlaté. A tak je na mozaike podľa umelcových predstáv slnko červené…“ podľa slov vtedajšieho rektora vysokej školy Emila Špaldoňa
zdroj: Klub priateľov Starej Nitry
Na stiahnutie