SME KRAJINA: príbeh ľudí, priehrady a času

Zvolenské Divadlo J. G. Tajovského je súborom na vzostupe, ktorý aktuálne prekonáva svoje umelecké maximá. Preto sa v posledných rokoch objavuje na Divadelnej Nitre opakovane. Režisérka, autorka a performerka Petra Tejnorová je výnimočnou umelkyňou a renomovanou osobnosťou českej nezávislej scény. Ich spojením vzniklo jedinečné dokumentárne divadlo, ktoré nás privedie do obce Slatinka pri Zvolene a priamo na rekonštrukciu rokovania o investičnom zámere výstavby priehrady. Osud Slatinky, vodného diela, ktoré nikdy nevzniklo – osud dediny i riečky –, sa stal synonymom občianskej angažovanosti a zodpovednosti občana za svoje okolie. „Slatinka je ekologický, ale hlavne spoločensko-politický odraz toho, ako žijeme. Je to sedem desiatok rokov hľadania, nachádzania a strácania, je to dráma občianskej zodpovednosti a individuálnych osudov, dráma rieky a jej údolia,“ píšu samotní tvorcovia. Ak je krajina záznamom času, je v nej zapísané všetko, čo sme jej kedysi urobili. Na javisku aj v hľadisku sledujeme niekoľko svedectiev o Slatinke. Priestor vyjadriť sa dostanú všetci – zúfalí dedinčania, úradníci, podnikatelia, politici, ochranári a aktivisti, herci a herečky, ale aj rieka. Inscenácia SME KRAJINA je javisková esej o krajine, ktorej sme súčasťou. Vychádza z rozmanitého dokumentárneho materiálu – z dobových dokumentov, zo záznamov diskusií, spomienok pamätníkov i hercov a prináša silné a smutné svedectvo o našej súčasnej spoločnosti. Vzrušujúce a emocionálne silné divadlo, ktoré sa neodohráva pred nami, ale v nás. 

réžia: Petra Tejnorová
dramaturgia: Marta Ljubková
sound design: Jan Čtvrtník
scéna a kostýmy: Antonín Šilar
videoprojekcia: Erik Bartoš
kamera: Dominik Žižka
strih: Petra Maceridu
účinkujú: Mária Knoppová, Jana Pilzová, Richard Sanitra, Juraj Smutný

V inscenácií používame zábery z dokumentu Na vode (2001) režiséra Roberta Kirchhoffa – ďakujeme za povolenie.

Petra Tejnorová (1984) vytvorila niekoľko úspešných inscenácií už v rámci štúdia na DAMU v Prahe. V roku 2008 bola nominovaná na Cenu Alfréda Radoka v kategórii talent. Dlhodobo sa venuje dokumentárnemu divadlu, fyzickému a autorskému divadlu, divadelným sondám do rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev, žánru live cinema a prepájaniu divadla a filmu. Ako autorka a režisérka spolupracovala s významnými českými divadlami a súbormi, ako sú Národní divadlo, Dejvické divadlo, HaDivadlo, Divadlo Archa, Divadlo PONEC, Studio ALTA, VerTeDance. Jej inscenácie hosťovali na prestížnych zahraničných festivaloch: Zdarzenia – Tczew, Stockholm Fringe Festival, APAP New York, Fira Tárrega a i. Natočila niekoľko krátkych a dokumentárnych filmov. Pôsobí ako pedagogička na Katedre alternatívneho divadla DAMU. Je spoluzakladateľkou novej tvorivej platformy Temporary Collective.

V príbehu Slatinky sa však zrkadlia aj dejiny Slovenska v 20. storočí – rozvíja sa cez dva politické režimy, pomenúva choroby, s ktorými ako krajina zápasíme počas celej našej existencie. Je metaforou plánu bez vízie, metaforou cieľa bez schopnosti ho naplniť. Štruktúra inscenácie pripomína mozaiku alebo skôr počítačový priečinok, v ktorom máme uložené prepisy konverzácií, fotografie, úryvky z videí, zvukové stopy. Na striedačku ich otvárame a hoci nemusia vytvárať žiadnu naratívnu líniu, vzájomne sú obsahovo prepletené.

Michaela Hučko Paštéková: Sme (absurdná) krajina. In kød – konkrétne o divadle, 4/2023