Dezorzovo lútkové divadlo, Bratislava

Dukla, údolie smrti

Ut / 5 / 10 / 21 
20.30 – 21.40 VSTUPENKY TU
DAB – Štúdio

SPRIEVODNÝ PROGRAM 

 

 

 

 

Dezorzovo lútkové divadlo, Bratislava, SLOVENSKO

Dukla, údolie smrti

Bábkové divadlo pre dospelých prenáša diváka do čias konca druhej svetovej vojny. 

Medzi nenávisťou a láskou je veľmi tenká hranica. Veľkovýpravná bábková dráma pre dospelých prenáša diváka do čias konca druhej svetovej vojny a rozdelenej spoločnosti vďaka sugestívnej filmovej optike a videoprojekciám v štýle tzv. puppet live cinema. Réžia: Gejza Dezorz. Pre divákov od 15 rokov.

réžia: Gejza Dezorz
účinkujú: K. Kollárik, A. Maďar, M. Mitaš, H. Turba, M. Bódyová, P. Kadlečík
scénografia: Von Dubravay
hudba: M. Hasák
svetelný dizajn: G. Dezorz
kamera: G. Dezorz, I. Krempaský

Gejza Dezorz (1978)

V roku 2001 absolvoval odbor bábková réžia a dramaturgia na Divadelnej fakulte VŠMU. Profiluje sa ako experimentátor v rámci dramaturgie a prístupu k tradíciám bábkového divadla. Jeho originálny prístup sa prejavil už na začiatku jeho profesionálnej kariéry, keď inscenoval v Bábkovom divadle v Košiciach vlastné dramatické texty, v ktorých čerpal z ľudového divadla, rozprávok a folklóru, ale i popkultúry (Piatko a Pustaj, 2000; Momo z Marsu, 2001). Po založení Dezorzovho lútkového divadla pokračoval v hľadaní nových možností a spôsobov uchopenia historických bábkarských postupov provokujúcim spôsobom. Spolupracuje so stálym tímom spolupracovníkov a bábkohercov, s ktorým vytvoril napr. úspešnú hororovú „moralitu“ Desperanduľa (2006), gerojskú adventúru Perun, Hrom bezbožných abo Pogrom Slávia (2008), v ktorej voľne narábal s mytológiou starých Slovanov, či nápaditú paródiu na muzikál Sandokan – Tiger sa vracia (2012).

„Text Agdu Bavi Paina a Gejzu Dezorza pristupuje k bojom v oblasti Duklianskeho priesmyku cez postavu dôstojníka wehrmachtu Kurta Schrecka a rómskeho hudobníka Dyla. V súvislosti s nimi by som však nehovoril o hlavných postavách. Tými sú totiž smrť a hrôza. Dukla je totiž v prvom rade inscenáciou o masívnej a anonymizovanej hrôze a násilí. Od úvodu, v ktorom vidieť dobové zábery z nemeckého filmového žurnálu, ktorý domácemu obyvateľstvu referuje o udalostiach na fronte, cez obesencov v centre Košíc, horiace tanky, až po výbuch bomby v byte, v ktorom býva Schreckova rodina.“ (Miro Zwiefelhofer, mloki.sk, 20. 5. 2021)