Štátne divadlo Košice

Borodáč alebo Tri sestry

Ne / 3 / 10 / 21
18.00 – 20.25 VSTUPENKY TU
Divadlo Andreja Bagara v Nitre
> Veľká sála 

jazyk slovenský, anglické titulky

s prestávkou

diskusia s tvorcami po predstavení

Štátne divadlo Košice, SLOVENSKO

Borodáč alebo Tri sestry

réžia: Júlia Rázusová

Vecná, provokatívna aj plná živého humoru je táto životopisná inscenácia o obyčajnom mužovi z východného Slovenska, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších osobností slovenského divadelníctva.

Vecná, provokatívna aj plná živého humoru je táto životopisná inscenácia o obyčajnom mužovi z východného Slovenska, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších osobností slovenského divadelníctva. Aký bol v skutočnosti Janko Borodáč? Zakladateľ slovenského profesionálneho divadla, velikán našej divadelnej réžie, legenda, o ktorej nie je možné sa nezmieniť, ak hovoríte o dejinách nášho divadla? Inscenácia je kolážou na tému Borodáčovho života, vytvorenou na základe autobiografických prameňov, zachovaných archiválií i spomienok pamätníkov. Kontroverznosť milovaného i nenávideného Borodáča, nekritického obdivovateľa ruského divadelníka K. S. Stanislavského, odhaľujeme nielen prostredníctvom faktov o jeho živote, ale aj rekonštrukcie procesu vzniku slávnej košickej inscenácie Čechovových Troch sestier z roku 1952. Spojenie divadelného tradicionalistu Borodáča, progresívnej režisérky Júlie Rázusovej a vynikajúcich hercov Štátneho divadla Košice (M. Erby, A. Ďuránová, R. Šudík, Ľ. Blaškovičová a i.) dáva záruku divadelného zážitku.

Na výbere tejto inscenácie sa podieľala Divácka programová rada projektu Be SpectACTive!

koncept, úprava a réžia: Júlia Rázusová
odborní konzultanti: Peter Himič, Karol Mišovic
dramaturgia: Peter Himič
dramaturgická spolupráca: Miriam Kičiňová
scéna a kostýmy: Markéta Plachá
hudba: Michal Paľko
autor busty Stanislavského: Jozef Kurinec
účinkujú: Matej Erby, Róbert Šudík, Alena Ďuránová, Stanislav Pitoňák, Tatiana Poláková, Adriana Ballová, Ľuba Blaškovičová, Jakub Kuka, Juraj Zetyák, Tomáš Diro

podpora prezentácie na Divadelnej Nitre: program Európskej únie Kreatívna Európa, Fond na podporu umenia, Nitriansky samosprávny kraj, mesto Nitra, Nadácia SPP, LITA – autorská spoločnosť  / presentation at Divadelná Nitra supported by Slovak Arts Council, Nitra Self-Governing Region, The City of Nitra, SPP Foundation, LITA — authors society

Na výbere tejto inscenácie sa podieľala Divácka programová rada projektu Be SpectACTive!

Júlia Rázusová (1982) je absolventkou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v odbore estetika – slovenský jazyk a literatúra a DF VŠMU v Bratislave, odboru divadelná réžia a dramaturgia. Od roku 2013 je umeleckou riaditeľkou nezávislého Prešovského národného divadla (PND), ktoré založila spolu s dramaturgičkou Michaelou Zakuťanskou. Pracovala ako režisérka v rámci medzinárodného projektu Platforma 11+ a spolupracuje s väčšinou slovenských divadiel, ako sú Astorka Korzo ’90, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, Slovenské národné divadlo, Štátne divadlo Košice, zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Mestské divadlo Žilina a iné. Je držiteľkou ocenenia Dosky 2018 za najlepšiu réžiu sezóny – inscenáciu hry Joëla Pommerata Znovuzjednotenie Kóreí (Štátne divadlo Košice, uvedenie na MF Divadelná Nitra 2018). S inscenáciou Prešovského národného divadla Moral Insanity (uvedenie na MF Divadelná Nitra 2019) získala Grand Prix festivalu Nová dráma/New Drama 2019 a ocenenie Dosky 2019 za najlepšiu réžiu sezóny. V roku 2019 bola kurátorkou výberu slovenského programu MF Divadelná Nitra.

„Ak sa niekto rozhodne venovať svoj čas a schopnosti štúdiu života niekoho iného, je to zväčša preto, že si ho váži a má ho rád – často až fanaticky. Takáto oddanosť idolu je ľudsky pochopiteľná a celkom prirodzená, ako východisko umeleckého diela však nie je najšťastnejšia; konformný chválospev nikoho nevzruší, skôr otrávi. Oveľa zaujímavejšie je, keď sa portrétista perie so svojimi vlastnými výhradami, ba – možno – i odporom. Namiesto devótnych úklonov nastupuje nesentimentálne hľadanie pravdy, bez uhládzania a zamlčiavania nepríjemných stránok danej osobnosti. To bol, našťastie, aj prístup, ktorý zvolili dramatici a inscenátorky košického borodáčovského portrétu. Nedali sa ovplyvniť slávnostným okrášlením významným výročím a stvorili inscenáciu, ktorá pravdivo odráža nejednoznačný vzťah divadelnej komunity k svojej zakladateľskej osobnosti – povedané bez obalu, dnešných divadelníkov práve Borodáč nijako zvlášť nenadchýna.“ (Martina Ulmanová, Sme, 23. 2. 2021)

„Borodáč Mateja Erbyho je tak trochu človekom žijúcim vo vlastnom svete. Interpretácia tejto postavy má veľmi blízko k čechovovskej poetike postavenej na princípe humoru, ktorý má komický nadhľad nad postavami, no nikdy neprerastie do výsmechu. Veľmi presne herecky vystihnuté sú napríklad pasáže, v ktorých Borodáč režíruje Tri sestry. Erbymu sa totiž darí obsiahnuť dva rozmery tejto pasáže. Na jednej strane neskonalý obdiv jeho postavy k inscenovanému textu. Na strane druhej v plnej miere odkrýva komický rozmer Borodáčovej nekritickej oddanosti autorovi a lásky k jeho vlastnej režijno-dramaturgickej interpretácii. V tejto hereckej interpretácii je náš prvý profesionálny režisér takisto človekom, ktorý, pokiaľ sa dostane do pracovného tranzu, prestáva vnímať okolie. Vizualizuje si svoje režijné vízie, paralelne s hercami recituje text. Veľmi dobre tento motív odstrihnutia sa od reality zobrazuje výstup, v ktorom sa Oľga Borodáčová snaží svojmu manželovi naznačiť, že by mala záujem stráviť jeden zo spoločných večerov v intímnejšie ladenom duchu. Borodáč ponorený do korektúr bulletinu jej narážky úspešne ignoruje. V princípe ide o výstup postavený na klasickom situačnom vtipe, ktorého pointa vychádza z nevšímavosti muža, ktorý nechápe/ignoruje sexuálne narážky svojej partnerky. Za iných okolností by sa možno aj núkala otázka, či tento typ komiky nie je trochu prvoplánový. Odpoveď znie, že nie je.“ (Miroslav Zwiefelhofer, Monitoring divadiel na Slovensku, 31. 3. 2021)