Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2020 sa skončil pred dvoma týždňami. Počas záverečného ceremoniálu 30. septembra večer vyšlo na javisko vyše 100 ľudí. Účinkujúcich v predstavení bola necelá desiatka, ostatní boli tí, ktorí festival pripravili. Členovia a spolupracovníci štábu: manažéri, kurátori, redaktori, grafici, prekladatelia, tlmočníci, fotografi, animátori, filmári, inšpicienti, technici, stavači, osvetľovači, streamovači, kostymérky, rekvizitárky, garderobierky, pokladníčky, šatniarky, uvádzačky a asi 50 dobrovoľníkov. Posledné predstavenie festivalu bolo prenášané online – okrem iného aj preto, aby sme ukázali, koľko ľudí stojí za takýmto podujatím. Tých, ktorých bežne nevidno.
Ešte hodinu pred začiatkom som narýchlo prepisovala ďakovnú reč. Ukázalo sa totiž, že nebudeme jedným z posledných predstavení na Slovensku nadlho pred “veľkou pauzou” – opatrenia sa v to popoludnie zmenili. Verejné kultúrne podujatia sa od 1. októbra mohli konať naďalej, i keď s radikálne zníženou kapacitou – 50 ľudí vrátane účinkujúcich a obslužného personálu. My sme hrali ešte pre 250 divákov vo veľkej sále a pre 70 v štúdiu, personál nerátajúc.
Uplynuli dva týždne a všetko je inak – divadlá nebudú hrať vôbec. My sme to ešte stihli. Ostatní nemali to šťastie: Bratislava v pohybe, Sám na javisku… Ako napísala istá divadelníčka: „Vy ste ten festival dali len obšuchom.“ Čo je však najdôležitejšie, Divadelná Nitra sa v intenciách svojej témy územie étos naozaj stala bezpečným teritóriom pre stretnutia s umením. Teraz, dva týždne po skončení festivalu, ho môžeme opatrne vyhlásiť za bezpečný. Štáb a niektorí dobrovoľníci sa po 5 dňovej izolácii dali otestovať, vedomosť o tom, že by niekto z organizačného tímu, dobrovoľníkov alebo divákov bol po festivale ochorel, nemáme. Vysvetľujeme si to plnením celého komplexu skutočne prísnych hygienických opatrení.
Bola to však namáhavá cesta plná prekážok. V slovníku krížoviek: anabáza. Popri manažmente produkcie všetkých 13 predstavení hlavného a vyše 30 akcií sprievodného programu, paralelne bežal manažment hygieny. Začalo sa to v auguste nákupom stoviek jednorazových rúšok, rukavíc, desiatok bezdotykových dávkovačov, plastových štítov, teplomerov, bandasiek s dezinfekčným roztokom. Pokračovalo vydaním oficiálneho usmernenia Asociácie Divadelná Nitra a založením krízového koordinačného štábu. Následne sme doviezli desiatky kovových zábran a dali tlačiť stovky samolepiek s bezpečnostnými ikonami a inštrukciami Úradu verejného zdravotníctva. Každý deň sme sledovali oficiálne opatrenia a každý deň sme im prispôsobovali program. Každý prichádzajúci účinkujúci, spolupracovník a dobrovoľník vypĺňal povinný dotazník. Na polici stoja dva hrubé šanóny s dokumentáciou.
Obmedzenia sa začali už na jar, keď sme nemohli dokončiť výber do programu – divadlá nehrali, domáce i zahraničné festivaly sa jeden po druhom rušili. Totálne zredukované sa ukázali aj finančné zdroje – privátne nadácie nevypísali žiadne výzvy, podniky si neobjednávali žiadnu reklamu. Napriek tomu sme sa začiatkom júna rozhodli, že festival urobíme. A zistili sme, že nám zostalo aj dosť partnerov verných.
Keďže sme museli splniť podmienku zmluvy s Fondom na podporu umenia o povinnej zahraničnej účasti na festivale, zaradili sme do programu aspoň tie inscenácie z predbežnej selekcie, ktoré pochádzali z krajín v tom čase bezpečných (Česká republika, Nemecko, Belgicko). A celkom programovo sme poskytli uvoľnený priestor slovenským tvorcom, omnoho väčší ako po iné roky. Vzhľadom na tému tohtoročného festivalu sme to považovalo dokonca za etické. Teda pomôcť domácej scéne v súčasnej situácii, kedy mnohé subjekty utrpeli ujmu v koronakríze, zvýšenou možnosťou ich prezentácie. Podobný prístup sme zvolili aj pri zameraní sprievodných podujatí.
V druhej polovici augusta sme publikovali program a spustili predaj vstupeniek. Vtedy sa začala skutočná anabáza pod interným názvom „zmena za zmenou sa valí“. Po vydaní opatrenia, ktoré zredukovalo počet miest na kultúrnych podujatiach, sme znížili počet vstupeniek ponúknutých do predaja. Po vyhlásení Belgicka za červenú krajinu koncom augusta sme zrušili dve belgické inscenácie. Nebolo v našich silách zabezpečiť opatrenia spojené s príchodom flámskych performerov. V polovici septembra sa to isté udialo s českými predstaveniami. Pretože nemecká inscenácia vypadla už predtým (opatrenie o povinných odstupoch, častom vetraní a dezinfekcii sme vo vybratom site specific priestore nevedeli dodržať), nezostalo zo zahraničného programu nič. Voľné hracie termíny sme horúčkovito obsadzovali slovenskými predstaveniami. Ako sa vraví pri hercoch – „na záskok“. To sme ešte netušili, že niektoré predstavenia, ktoré boli v riadnom výbere, už počas behu festivalu z preventívnych dôvodov zrušia samotné divadlá. Opäť sme hľadali záskok. Keď sa ďalším opatrením zrušili podujatia v prevádzkach, presúvali sme časť sprievodného programu z terás reštaurácií do iných priestorov. Medzinárodný projekt kritickej reflexie sa vzhľadom na fyzickú neprítomnosť jeho účastníkov v Nitre uskutočnil celý online. A tak ďalej. No hrali sme každý večer. A niektorých „náhradníkov“ publikum prijalo s nadšením. „Útok je darovaná energia,“ znie jedno čínske príslovie. Ten pocit stále nových a nových prekážok, ako keď zdolávate nepriateľa v prvej línii, nám dodával silu. Museli sme vydržať.
Na každom hracom mieste sa vstupujúcim divákom merala teplota a dezinfikovali ruky. Dobrovoľníci za stolom registrácie hostí boli oddelení hrubou plastovou fóliou. Vchody do budov i hracie územia v exteriéri boli vymedzené kovovými zábranami z dôvodu dodržiavania odstupov. Všade sa prostredníctvom elektronických čítačiek počítali návštevníci, aby sa dalo v každej chvíli preukázať, koľko ľudí kde máme. Pokuta 20 tis. Eur pre organizátora podujatia bola silnou motiváciou.
Osobitné opatrenia vykonával z titulu svojej vyhlášky aj jeden z hlavných spoluorganizátorov festivalu Divadlo Andreja Bagara, v ktorého budove sa odohrávala väčšina hlavného programu a kde mal sídlo celý organizačný štáb. Pred každým predstavením i po ňom sa dezinfikovali priestory javiska, sál a foyer. Každú hodinu utierali upratovačky všetky toalety a povrchy. Dvakrát za deň prebiehala kompletná dezinfekcia backstagu, teda aj chodieb, kancelárií a priestorov štábu.
Nie, nechceme sa porovnávať s ikonickým Salzburským festivalom z augusta 2020 s návštevnosťou 75 tisíc, s takmer 4 tisíc testami pre účinkujúcich a nulovým počtom infikovaných. Im by sa to teraz tiež už zrejme nepodarilo. Chceme len na konkrétnych príkladoch postupov, vysokého nasadenia desiatok ľudí a disponibilných finančne dostupných hygienických prostriedkov poukázať na to, že aj za kritickej situácie sa dajú organizovať verejné kultúrne podujatia. Pri rešpektovaní všetkých protiepidemických opatrení. Nemusí (nemôže) to byť hneď teraz. Ale mali by sme sa na to pripravovať.
Darina Kárová
